Od slov k činom

Vnímanie židov/Židov zo strany predstaviteľov slovenského národného hnutia pred a bezprostredne po vzniku Československej republiky v roku 1918 stále nie je dostatočne historicky spracované. Počas približne päťdesiatich rokov od uzákonenia emancipácie židovského obyvateľstva v roku 1868, ktoré predchádzalo vyostreniu národnostnej politiky v dualistickom Uhorsku, prešli obe komunity rozličným vývojom: zatiaľ čo veľká časť hornouhorských židov/Židov zaznamenala socioekonomický vzostup, ktorý sa následne odrazil v ich príklone k maďarčine a maďarskej kultúre, zažívali predstavitelia slovenského národného hnutia obdobie marginalizácie, ba až otvoreného útlaku. Čítať ďalej ↓

Táto situácia sa takpovediac zo dňa na deň zmenila po zániku Uhorska, keď nový československý establishment spochybnil postavenie židovskej menšiny a pristúpil prvýkrát v slovenských dejinách k riešeniu tzv. "židovskej otázky". Monografia skúma, do akej miery prispel politický antisemitizmus odmietajúci židovskú emancipáciu k radikalizácii starších protižidovských postojov slovenských nacionalistov. Hľadá pritom najmä odpovede na otázku, akým spôsobom chceli predstavitelia slovenského národného hnutia prekonať rozpory vyplývajúce z principiálnej nezlúčiteľnoti nacionalizmu s protiemancipačným diskurzom a praktikami politického antisemitizmu. Miloslav Szabó (1974) je historik, zaoberá sa dejinami nacionalizmu, anitsemitizmu a rasizmu v strednej Európe v 19. a 20. storočí. Vrokoch 2007 a 2010 pôsobil v Centre pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne, v rokoch 2010 až 2013 bol spolupracovníkom Židovského múzea v Prahe. Momentálne je research fellow na Vienna Wiesenthal Institute for Holocaust Studies vo Viedni. Vo vydavateľstve Kalligram mu vyšli knihy Boh v ofsajde (2004) a Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a Mýtus 20. storočia (2005).