Menoslov
Vášová Alta
ANITA, 41: Určite to tak nemyslel. Autor.
No aj tak sa jej zmocnila, prestupovala ňou. Hudba. Nie, žeby ju uchvátila: trvala nenápadne, skryto, ale tak, že sa nemohla sústrediť na nič iné, nemohla ju kamsi vypudiť. Nedala sa vypnúť, nedala sa zrušiť. Šumela, šumela... Nástojčivá, tichá, molové prechody akoby určené len pre ňu, nik iný by si ich nevšimol. Neosvojil. Alebo je to naopak? Hudba si osvojila ju? Sputnala, osedlala si ju tichými tónmi? Hudba, ktorá nevyžaduje obdiv, šialenstvá, vyskakujúce, vlniace sa davy, zodvihnuté ruky, nápory pred šatňou či bránou. Keby aspoň, keby to aspoň bolo cielené, skutočne určené len pre ňu... Ale čo ak... čo ak to tak je?
Kúpiť
na webe
Rezervovať v kníhkupectve