Cestopisné denníky Zbízka i zďaleka, z monarchie i republiky

Golian Ján, Modla Rastislav (eds.)

Cestovanie je fenomén, ktoré patrí k ľudstvu od nepamäti a neustále sa stáva dostupnejším pre väčšinu z nás. Vo všeobecnosti cestujeme viac ako naši rodičia a menej ako generácia, ktorá príde po nás.

V 19. a na začiatku 20. storočia, keď bolo cestovanie pre širšie spektrum populácie nedostupné, v publicistike sa zrodil fenomén vydávania tzv. cestopisov. Tie obsažnejšie vychádzali ako samostatné knihy, väčšina z ich však bola publikovaná na stránkach dobových novín a časopisov. Kniha Cestopisné denníky „oprašuje“ tucet opisov ciest slovenských autorov po území Slovenska, Európy, Ázie, Afriky, Ameriky i po svetových moriach a oceánoch. Jej zostavovatelia vybrali do monografie ukážky opisov z ciest od polovice 19. storočia až do 20. rokov minulého storočia. Pri jednotlivých opisoch tak môže čitateľ sledovať nielen rozdielnosť jazyka, ale aj vývoj doby a rozmanitosti krajín či krajov. Leo Martin Čepka ako kapucínsky mních putoval v polovici 19. storočia cez Dolné Rakúsko a Štajersko do Ríma. Redaktor a kňaz Jozef Viktorin zanechal svoje spomienky na výlet z Budína k Jadranskému moru, do mesta Terst. Karol Ladislav Kuzmány, syn známeho podpredsedu Matice slovenskej, sa ako lodný inžinier išiel inšpirovať do kolísky priemyslu, na Britské ostrovy. Daniel Šustek, ako zdatný remeselník, loďou oboplával takmer pol sveta, keď zo Stredozemného mora, cez Anglicko prišiel až za „veľkú mláku“. Mladý študent a spisovateľ Koloman Banšell cestoval rýchlikom a paroloďou z Viedne do Švajčiarska. Obchodník Július Kožuch sa plavil po Jadranskom a Stredozemnom mori, z Terstu do severoafrickej Alexandrie. Svetozár Hurban Vajanský svoju lásku k „matičke Rusi“ spojil s opisom cesty železnicou z Varšavy do Moskvy. Drotár Matúš Filo priblížil exotické zážitky zo Zakaukazska a okolia Kaspického mora, kam cestoval s manželkou a deťmi. Známy polyhistor Jozef Ľudovít Holuby opisuje v 90. rokoch 19. storočia dobové krásy a zaujímavosti z Považia, Turca a Liptova. V rovnakom čase cestoval po severnom Slovensku, Turci a Orave, aj učiteľ a publicista Ján Burian. Banský úradník Andrej Buday opisoval svoje dojmy z pracovnej cesty po Tekove, zo Sv. Kríža (dnes Žiar nad Hronom) až do Levíc. Veľmi podnetný opis pripravil prvorepublikový politik Karol Anton Medvecký, ktorý priblížil obraz Rakúska, Švajčiarska, Francúzska, Belgicka a Anglicka po prvej svetovej vojne. Zoznam vybraných cestopisov ukazuje, že našich rodákov po krajinách celého sveta viedli nielen ich „cestovateľské topánky“, ale aj dynamizujúca doba, ktorá ich nakoniec previedla obdobím z monarchie do republiky.

Vydavateľ Society for Human Studies
Počet strán 286
Rok vydania 2018
Jazyk Slovenčina
Väzba Tvrdá väzba / Hardback
EAN 9788097291310
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/118288/cestopisne-denniky
V 19. a na začiatku 20. storočia, keď bolo cestovanie pre širšie spektrum populácie nedostupné, v publicistike sa zrodil fenomén vydávania tzv. cestopisov. Tie obsažnejšie vychádzali ako samostatné knihy, väčšina z ich však bola publikovaná na stránkach dobových novín a časopisov. Kniha Cestopisné denníky „oprašuje“ tucet opisov ciest slovenských autorov po území Slovenska, Európy, Ázie, Afriky, Ameriky i po svetových moriach a oceánoch. Jej zostavovatelia vybrali do monografie ukážky opisov z ciest od polovice 19. storočia až do 20. rokov minulého storočia. Pri jednotlivých opisoch tak môže čitateľ sledovať nielen rozdielnosť jazyka, ale aj vývoj doby a rozmanitosti krajín či krajov. Leo Martin Čepka ako kapucínsky mních putoval v polovici 19. storočia cez Dolné Rakúsko a Štajersko do Ríma. Redaktor a kňaz Jozef Viktorin zanechal svoje spomienky na výlet z Budína k Jadranskému moru, do mesta Terst. Karol Ladislav Kuzmány, syn známeho podpredsedu Matice slovenskej, sa ako lodný inžinier išiel inšpirovať do kolísky priemyslu, na Britské ostrovy. Daniel Šustek, ako zdatný remeselník, loďou oboplával takmer pol sveta, keď zo Stredozemného mora, cez Anglicko prišiel až za „veľkú mláku“. Mladý študent a spisovateľ Koloman Banšell cestoval rýchlikom a paroloďou z Viedne do Švajčiarska. Obchodník Július Kožuch sa plavil po Jadranskom a Stredozemnom mori, z Terstu do severoafrickej Alexandrie. Svetozár Hurban Vajanský svoju lásku k „matičke Rusi“ spojil s opisom cesty železnicou z Varšavy do Moskvy. Drotár Matúš Filo priblížil exotické zážitky zo Zakaukazska a okolia Kaspického mora, kam cestoval s manželkou a deťmi. Známy polyhistor Jozef Ľudovít Holuby opisuje v 90. rokoch 19. storočia dobové krásy a zaujímavosti z Považia, Turca a Liptova. V rovnakom čase cestoval po severnom Slovensku, Turci a Orave, aj učiteľ a publicista Ján Burian. Banský úradník Andrej Buday opisoval svoje dojmy z pracovnej cesty po Tekove, zo Sv. Kríža (dnes Žiar nad Hronom) až do Levíc. Veľmi podnetný opis pripravil prvorepublikový politik Karol Anton Medvecký, ktorý priblížil obraz Rakúska, Švajčiarska, Francúzska, Belgicka a Anglicka po prvej svetovej vojne. Zoznam vybraných cestopisov ukazuje, že našich rodákov po krajinách celého sveta viedli nielen ich „cestovateľské topánky“, ale aj dynamizujúca doba, ktorá ich nakoniec previedla obdobím z monarchie do republiky.

Ďalšie z kategórie cestopisy