Zmiznutia a návraty

Zhao Si uniká do svojho imaginárneho sveta, vo svojich básňach krok po kroku navštevuje známe turistické miesta, ktoré v jej poézii ožívajú, možno trochu inak, ako ich vnímame my. Pozornosť zameriava na hviezdnu oblohu, ktorá nie je len plná hviezd, ale stáva sa bránou do spomienok i do vesmíru.

Ako autorka súčasnej poézie a prekladateľka má bohaté znalosti európskej a americkej literatúry. Ponúka nám svoj pohľad na západný kultúrny svet, ktorý je v jej optike trochu iný, obohatený o interkultúrny aspekt. Jej básne obsahujú množstvo odkazov a narážok na miesta, ktoré navštívila a ktoré sa jej umelecky i ľudsky dotkli, ale aj na grécku mytológiu, severské mýty, spomína Dugrin chrám potkanov i Odinove vrany. Ako čiara putuje vesmírom i časopriestorom, požičiava si mýty i balady. Básne Zhao Si sa nás dotýkajú, pocitovo i intelektuálne. Sú výzvou na cestu do autorkinho súkromného univerza, kde sa známe pocity miesia s neznámymi, kde rovnako nečakane nachádzame miesta plné krásy a bezpečia i priepasti strachu, neistoty, odcudzenia, svet, v ktorom sa šnúrky od topánok menia na vystrašené hodvábne nite či // popletené klbká ryžových cestovín? Chuchvalec rozlúštených veštieb // položený na pitevnom stole...