Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989

Kniha sa venuje formám a prejavom cenzúrnych zásahov, ktoré na Slovensku po roku 1989 objavili v súvislosti s autorským dokumentárnym filmom. Za najviac dotknutý žáner - nielen u nás, ale napríklad aj v Spojených štátoch - pritom môžeme považovať investigatívny typ dokumentu.

Autor najpr v krátkom historickom prehľade rekapituluje mechanizmy fungovania cenzúry riadenej štátom, ktoré sa v prípade filmovej tvorby uplatňovali v období prvej Československej republiky (1918-1938), za vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) a v bývalom Československu (1948-1989). Rezíduá týchto foriem sa neskôr plynule objavili aj v demokratickej Slovenskej republike (od roku 1993), a to najmä vo forme politicky, nábožensky alebeo osobne motivovaného tlaku na pôvodnú tvorbu a jej autorov zo strany predstaviteľov vládnych strán, ich nominantov, záujmových skupín alebo sociálnych hercov vystupujúcich vo filme. Pomocou interpretačných nástrojov na analýzu týchto fenoménov konfrontuje autor situáciu u nás s porovnateľnou situáciou v USA (od roku 1968), kde do výroby i distribúcie filmov aktívne zasahujú najmä organizácia MPAA a združenie CARA. Autor sa snaží nájsť odpoveď na otázku: Ak je cenzúra na Slovensku podľa zákona z roku 1990 neprípustná, prečo sa v súvislosti s dokumentárnou tvorbou termíny ako cenzúra a "trezorový film" opakovane objavujú vo verejnom, v mediálnom a odbornom diskurze?