Masahikovými očami

Kniha japonského novinára žijúceho na Slovensku so slovenskou manželkou prináša autentický pohľad cudzinca na kultúrnerozdiely medzi Slovenskom a Japonskom. Tvorí ju výber článkov, ktoré viac ako desať rokov publikoval v denníku SME a neskôr v týždenníku TV OKO.

Kniha je nielen spoločenskou sondou, ale aj príbehom človeka, ktorý si zvyká na úplne novú životnú situáciu. Vtipné aj poučné čítanie dopĺňa autor vlastnými ilustráciami. Ukážka z textu: – Volám sa Masahiko Shiraki. Niektorí si myslia, že Masahiko je moje priezvisko, hoci v Európe sa vždy podpisujem tunajším zaužívaným spôsobom – teda prvé je meno a druhé priezvisko. – Možno sa budete čudovať, ale čistenie uší chápeme u nás ako príjemnú partnerskú činnosť. Je to dôverný obrad dvoch ľudí, ktorých spája láska. – Chodiť po dome v topánkach je v Japonsku hrubá neslušnosť. To robia iba zlodeji. – Opýtal som sa mojej mamy: „Prečo si Japonci všetko fotografujú?“ A ona celá prekvapená odpovedala otázkou: „A to si o nás ľudia naozaj myslia? Veď my veľa nefotíme. Iba normálne, ako všetci!“ – Typickým zvieraťom, ktoré vie poskladaťkaždý Japonec nad tridsať rokov, je vták žeriav. Keď si niečo v živote veľmi želáme, urobíme z papiera tisíc žeriavov, navešiame ich v miestnosti na nitkách zo stropu a vyslovíme želanie. – Verím, že raz príde deň, keď pochopím Hviezdoslavove básne. Až vtedy budem môcť povedať, že poznám Slovensko.