Hegelova duša a kravy z Wisconsinu

ALESSANDRO BARICCO

Alessandro Baricco začínal ako hudobný kritik v denníkoch La Stampa a La Repubblica. Jeho úvahy o hudbe a hudobníkoch vyšli v knihách Génius na úteku (o Rossinim, 1988) a Hegelova duša a kravy z Wisconsinu (1992). Vo štvorici filozoficko-estetických esejí skúma vzťahy medzi hudbou a modernitou, interpretáciou, recepciou a percepciou a uvažuje o hodnote hudby pre spoločnosť. V tejto súvislosti zavádza termín musica colta („ušľachtilá hudba“). Chápe pod ním hudbu, ktorá nie je muzeálnou hodnotou, kratochvíľou či spotrebným tovarom, ale vstupuje do dialógu so súčasnosťou. Deje sa tak prostredníctvom interpretácie, ktorá musí byť traumou, šokom a osvietením súčasne. Začiatkom 90. rokov 20. storočia bola aktuálna aj Bariccova polemika so zakonzervovanými ideovými východiskami tzv. Novej hudby.

Ostrov kľúč

ABSYNT

Hneď za Sochou slobody sa otvára brána do Ameriky. Má podobu maličkého ostrova, z ktorého do vysneného raja vedie len uzučký drevený mostík. Ako sa tam pomestia všetci tí ľudia so svojimi ťažkými batožinami a obrovskými snami? Poľská reportérka Małgorzata Szejnert nás so sebou berie na ďalekú cestu. Prejdeme s ňou celý oceán, aby sme napokon zakotvili na brehu legendárneho Ellis Islandu pri pobreží New Yorku. Od konca devätnásteho storočia až do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa tu nachádzala imigračná stanica, tesná brána, za ktorou bolo možné žiť svoje sny. Do Ameriky tadiaľto prúdili davy ľudí, ktorým doma chýbal chlieb, bezpečnosť či sloboda. Na lodiach všemožných romantických mien sem prichádzajú Nemci, Škandinávci, Íri, Francúzi, Holanďania, Poliaci, Taliani, Gréci, Slováci, Česi, Rusi i Židia rôznej štátnej príslušnosti. Väčšina z nich tu strávi najviac pár hodín. Tí, ktorí nemali toľko šťastia, prežili tu častokrát aj niekoľko mesiacov, dlhú karanténu a nekonečné vyšetrenia. Nemálo však bolo aj tých, ktorí sa hneď museli vydať na cestu späť. Tam, kde sa končí Americký cisár Martina Pollacka, začína sa Ostrov kľúč Małgorzaty Szejnert. Tieto knihy sú ako dve rôzne kapitoly toho istého príbehu. Príbehu o Európe, Amerike a obrovskej túžbe žiť dobrý a slušný život. Małgorzata Szejnert sa však nezaujíma len o osudy imigrantov. Rovnako ju zaujímajú aj príbehy zamestnancov imigračnej stanice, lekárov, sestier, opatrovateliek či komisárov. Pred nami sa otvára veľkolepá freska jedného maličkého ostrova, ktorý navždy zmenil tvár Ameriky. Výnimočná kniha Ostrov kľúč vychádza v preklade Karola Chmela. Małgorzata Szejnert (1936), patrí medzi najvýraznejšie osobnosti poľskej reportáže. K jej odkazu sa hlásia reportéri a reportérky viacerých generácií. Debutovala v sedemdesiatych rokoch textami o najrôznejších spoločenských témach. V osemdesiatych rokoch bola aktívnou členkou hnutia Solidarność a spolupracovala aj s nelegálnou tlačou. V roku 1984 odišla do Spojených štátov, kde pracovala v poľskom denníku Nowy Dziennik. Do Poľska sa vrátila v roku 1986. Bola spoluzakladateľkou najvýznamnejších poľských novín Gazeta Wyborcza, v ktorých ako editorka pätnásť rokov viedla reportážnu rubriku. Až po odchode do dôchodku sa začala intenzívne venovať písaniu kníh. Jej témy siahajú od Poľska cez Ameriku až na ďaleký Zanzibar. Kniha Ostrov kľúč, ktorá s veľkým úspechom vyšla aj v Spojených štátoch, je prvým dielom Małgorzaty Szejnert preloženým do slovenčiny.

Vojna, ktorá zmenila Rondo

PRE DETI

Leila Slimani nerada opúšťa svoj domov a dáva prednosť samote pred rozptýlením. Prečo Kniha Vojna, ktorá zmenila Rondo od Romany a Andrija z Art Studio "Agrafka", oceňovaný titul hovorí prostredníctvom bohatého vizuálneho jazyka o fenoméne vojny a určený je najmä deťom. Manželia Romana a Andrij si so svojou detskou knihou nedávno v Bologni prebrali jedno z najprestížnejších ilustrátorských ocenení Ragazzi Award.

Jefferson (slovenské vydanie)

PRE DETI

Ježko Jefferson sa jedného krásneho rána rozhodne zájsť do mesta dať si upraviť frizúru, pričom netuší, že sa tým spustí lavína nečakane dramatických udalostí… Čitateľov od 10 rokov čaká napínavý príbeh s krimi zápletkou plný láskavého humoru a radosti zo života. Kniha Jefferson je nadčasová filozofická bájka s jemne angažovaným odkazom: o našom vzťahu k zvieratám, o priateľstve a tolerancii, o odvahe malých a o sile kolektívu. Táto brilantne napísaná detektívna komédia plná svižných dialógov a živo vykreslených postáv získala už po prvom vydaní trinásť literárnych cien. Jean Claude Mourlevat získal v roku 2021 za svoje súhrnné dielo prestížnu Cenu Astrid Lindgrenovej, ekvivalent Nobelovej ceny pre detskú literatúru.

Karpaty!

JÁN PÚČEK

Karpaty! Tu som! Alebo nie? Krajina detstva a dospievania. Osvojená, prežitá, opustená a znovu nájdená. Krásna. No pre každého iná. Hranice tejto krajiny nie sú pevné. Pohybujú sa niekde na pomedzí reality a sna. Stretávajú sa v nej deti, tuláci, pútnici, drevorubači, grófi, mnísi, vynálezcovia, letci, filozofi aj spisovatelia. A napokon i celkom obyčajní ľudia. V tejto knižke nájdete množstvo príbehov, pozorovaní, zápiskov i úvah. Históriu i dnešok. Skutočnosť i fikciu. Násilie i nehu. Dejiny Pálffyovcov aj kamióny plné kameňov. Kvitnúcu jar aj snehom podlomené stromy. A keď budete chcieť, poslúži vám ako sprievodca po Malých Karpatoch, vďaka ktorému sa zaručene kamsi zatúlate. Kamsi, kde vás to uchváti. Tým či oným spôsobom. Táto knižka ponúka zápis všedných dní prežitých uprostred nevšednej krajiny, v ktorej sa obyčajná prechádzka za dedinu mení na dobrodružstvo alebo na výlet do minulosti plný nečakaných súvislostí. Poďte sa s nami prejsť! Text: Ján Púček Kresby, mapy a fotografie v obrazovej prílohe: Kristína Mičová Dizajn a sadzba: Boris Meluš

Dále než Einstein

FYZIKA

Príbeh fyziky je komplikovaný a dobrodružný. Po stáročia sa fyzici ponárajú stále hlbšie do tajomstiev prírody, vyvíjajú nové prístroje, ktoré pomáhajú niektoré tajomstvá rozlúštiť a inokedy zase vedú k objaveniu nových záhad.

Kam aj kráľ chodí pešo

DEJINY

Kde strávime v priemere viac ako rok života? Presne tam, kam aj kráľ chodí pešo. Dejiny toalety sú dejinami ľudstva. Dnes vnímame splachovací záchod vo svojich domácnostiach ako samozrejmosť bez toho, aby sme sa zamysleli, čo všetko mu predchádzalo. Daniel Furrer skúma, ako sa malá či veľká potreba vykonávala v rozličných epochách, spoločnostiach a spoločenských vrstvách. Píše o hygiene, čistote aj špine, o chorobách, ktoré s ňou súviseli, aj o snahe skultúrniť túto ľudskú potrebu. Kniha rozpráva o veľkolepých rímskych verejných latrínach, ako aj o panovníkoch, ktorí diskutovali so svojimi poradcami sediac na nočníku, o vzniku kanalizácie v moderných mestách aj o povolaniach, ktoré s tým súviseli. Prevedie vás antikou, temným stredovekom až po dnešok. Ponúka zaujímavý pohľad na ľudskú kultúru cez hanblivosť, sociálne rozdiely a návyky, pokrok i technické vymoženosti. Presvedčí vás, že vaše súkromné útočisko súvisí s globálnou ekonomikou a ekológiou viac, ako by ste si mysleli. ­

Spoločenské zviera

DAVID BROOKS

Ak chceme pomáhať ľuďom a ich firmám, musíme ich naozaj spoznať a porozumieť im! David Brooks, popredný americký novinár, spisovateľ a komentátor verejného života, nás k tomu vedie cez životný príbeh Eriky a Heralda. Na ich príbehu ilustruje najdôležitejšie zistenia z výskumu psychológie, sociológie a politológie za posledných 30 rokov. Čitateľsky prístupným spôsobom nám pomáha lepšie porozumieť, ako fungujeme v práci s ľuďmi, v spoločenskom kontexte aj v súkromnom a rodinnom živote.

Ako Island zmenil svet

DEJINY

Pútavé rozprávanie o tom, ako maličký ostrov uprostred Atlantiku po stáročia ovplyvňoval svet. Dejiny Islandu sa začali pred 1 200 rokmi, keď istý frustrovaný vikinský kapitán a jeho neschopný navigátor narazili na súš uprostred severného Atlantiku.

Kainova kniha

ALEXANDER TROCCHI

Ako je možné, že autor, ktorého Allen Ginsberg považoval za najbrilantnejšieho človeka, akého kedy stretol, ktorého Leonard Cohen nazval druhým Kristom a William Burroughs jedinečnou osobnosťou šesťdesiatych rokov, ktorého obdivovali John Lennon, Jim Morrison, Diane De Prima, Robert Creeley, Timothy Leary či Patti Smith, zmizol na takú dlhú dobu z literárneho sveta? Odpoveď možno hľadať aj v jednej z jeho mála vydaných kníh.

Kniha, ktorá je balzamom na dušu

Podľa maranskej povesti si noc kotúľa v rukách tri jabĺčka – jedno pre toho, kto videl, druhé pre toho, kto rozprával, a tretie pre toho, kto počúval a veril v dobro. Podľa jabĺčok sú nazvané tri kapitoly, v ktorých sledujeme dojímavé i komické životné osudy posledných obyvateľov starobylého Maranu. Arménska autorka Narine Abgarian priznáva, že inšpiráciou na napísanie knihy jej bol Márquezov román Sto rokov samoty.

O knihách, čítaní, svete literatúry sa dozviete viac a pravidelne na stránkach Medziknihami.sk

Naše odporúčania