Večne spievajú lesy Večne spievajú lesy, Zo Smrtnej hory fúka, Niet inej cesty

Trilógiu tvoria romány: Večne spievajú lesy, Zo smrtnej hory fúka a Niet inej cesty. Už v časoch prvého vydania si získala popularitu u čitateľov a stala sa bestsellerom nielen v Nórsku, ale v mnohých krajinách sveta, vrátane Slovenska.

Rodová sága z nórskeho prostredia z prelomu 18. a 19. storočia (rozpätie 70rokov) sa odohráva v krajoch Akerhus a Ostfold na juhovýchode Nórska. Podrobne opisy nálad jednotlivých postav, života na gazdovstve, borovicovo-brezových lesov plných zvery, horských bystrín, jazier plných rýb pripomínajú nórske legendy a rozprávky. Dejová línia sa rozvíja na pozadí života „horských ľudí“ z rodu Bjorndalovcov na severe. Symbolom ich odvahy je boj s medveďmi, ktoré sužovali ľudí v južne položených dedinách. Dva rozdielne svety ukazujú rozličný štýl života, odlišne hodnoty, vzájomne predsudky, a strety týchto dvoch svetov poskytujú ideálny priestor na rozohrávanie životných hier a osudov. Boje sa odohrávajú nielen navonok, ale aj vnútri postav, a to na širokej ploche trojdielnej ságy, kde pulzuje život – ľudia sa rodia, žijú, dozrievajú, umierajú, a to v prirodzenom kolobehu. Rovnako ako súčasníci prežívajú aj oni krízy, smútky, úzkosti a ocitajú sa v existenciálnych situáciách. Tvarou v tvar životu, láske, smrti. Silný nábožensky akcent môžeme sledovať na postave starého Daga, ktorý sa mení pod vplyvom štúdia Biblie a čoraz viac podriaďuje svoj život i život na gazdovstve Božej vôli. Prvé slovenské vydanie trilógie odprevadil k čitateľom literárny vedec Alexander Matuška slovami: „Všetko je tu, ako v dobrom románe má byť: vzdor i láska, viera i povera, ľudia i zvieratá. Boh i mocnosti pekiel, rodenie i umieranie, skaza i vykúpenie; a ako býva len vo vynikajúcich románoch, všetko sa odohráva netraktátové, v rovine rozprávania.“