Za tajemstvím pohádek Proč a jak je číst v dnešní době

Vysoko uznávaná práca amerického psychoanalytika rakúskeho pôvodu Bruna Bettelheima. Autor v nej tvrdí, že je nevyhnutné, aby sa deti v ranom veku stretávali so svetom klasických rozprávok. Čítať ďalej ↓

Rozprávky umožňujú zhmotnenie obsahov detského nevedomia vo vedomých fantáziách, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí zvládať ťažkosti svojho života a postupne v ňom nachádzať zmysel. Hrdina, ktorým býva niekto, kto pôvodne vyzerá hlúpo alebo bezbranne, symbolizuje nezrelé, o svoje šťastie bojujúce ja, kým protivník, ktorý nakoniec dostane zaslúžený trest, predstavuje zlé impulzy, s ktorými sa dieťa učí zaobchádzať. Preto je v poriadku, ak sú klasické rozprávky niekedy kruté, ale príbeh, ktorý je pre dieťa prospešný, by zároveň mal končiť dobre, a dať tak dieťaťu nádej. Druhá časť knihy prináša rozbor a interpretáciu mnohých rozprávok, ako je Janko a Marienka, Snehulienka, Šípková Ruženka, Popoluška, Červená čiapočka či Zlatovláska a tri medvede. Autor vo svojom pojednaní používa klasickú psychoanalytickú terminológiu, ale jeho text je ľahko zrozumiteľný. Bruno Bettelheim (1903-1990) bol rakúsko-americký psychológ a psychoanalytik. Zaoberal sa najmä problematikou detskej psychológie. Počas druhej svetovej vojny bol ako Žid väznený v koncentračných táboroch Dachau a Buchenwald. Po vojne sa presťahoval do USA a stal sa profesorom psychológie a psychiatrie na Chicagskej univerzite.