Čo nevošlo do dejín

Spomienky na moje životné príbehy a na tých, čo ma pri tom sprevádzali, najmä v rokoch dospievania a mladosti, keď som sa usiloval využívať všetky svoje tvorivé schopnosti a ambície a uplatniť ich v každej činnosti, ktorá sa mi ponúkla – od básnických a výtvarných pokusov až po noviny a film. Skúšal som všetko, čo ma provokovalo a lákalo a so všetkým neznámym som si meral sily.

Boli to takpovediac moje učňovské roky, ktoré sa však neskončili nijakým výučným listom, ani diplomom a trvajú dodnes – čo dokazujem aj touto knižkou, ktorá je súborom nových, aj vážnejších textov, v ktorých spomínam na svojemnohoraké aktivity, skúsenosti a poznatky, ktoré som pri tom získal a chvíle šťastia, ktoré som nachádzal v tvorivej práci v kruhu svojich priateľov. Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou) vyštudoval filozofickú fakultu na Slovenskej univerzite v Bratislave a po ukončení štúdia v roku 1944 sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval na rôznych pozíciách v Československom štátnom filme (lektor, dramaturg, scenárista a i.). V roku 1972 bol z politických dôvodov prepustený z práce a mal zákaz publikovať. Až do odchodu do dôchodku (v roku 1987) pracoval v Slovenskej národnej galérii Od roku 1965 je členom patafyzického hnutia v Paríži, od roku 1977 členom surrealistickej skupiny v Československu.