Karel Schwarzenberg. Životopis

Kniha rakouské novinářky a spisovatelky Barbary Tóthové (* 1975) přibližuje čtenářům životní cestu KarlaSchwarzenberga (* 1937), současného české ministra zahraničních věcí. V citlivě vykresleném portrétu sledujeme prvních jedenáct let jeho života v Čechách, dramatický odchod do exilu v Rakousku roku 1948, první krůčky v politice, nevšední rodinný život, působení v Mezinárodním helsinském výboru i politické angažmá po boku Václava Havla v 90. letech.

Kniha zachycuje více než jen život Karla Schwarzenberga. Autorka, vystudovaná historička, shromáždila mnoho historického materiálů o životě rodu Schwarzenbergů po dobu několika staletí, zachytila nezaměnitelné rodové tradice a hodnoty. Velkou pozornost věnuje schwarzenberskému hospodaření, vazbám rodu na Čechy, Rakousko, Německo i Švýcarsko. Pro českého čtenáře jsou cenné zejména dlouhé pasáže věnované rakouské vnitřní a zahraniční politice i kultuře od 50. let do konce let 80., ve kterých se s takto detailním pohledem zevnitř setkává u nás vůbec poprvé. Kniha je doplněna rozsáhlou fotografickou přílohou, soupisem použité literatury a zasvěceným doslovem Martina C. Putny. Karel Schwarzenberg / Narodil sa 10. decembra 1937 v Prahe ako najstarší syn kniežaťa Karla Schwarzenberga. Detstvo strávil v Prahe, na hrade Orlík a v Čimeliciach. V roku 1948 musel aj s rodinou opustiť republiku. Vo Viedni študoval právo a v Mníchove lesníctvo. Po predčasnej smrti svojho adoptívneho otca musel štúdiá prerušiť a začal hospodáriť na rodinných statkoch v Rakúsku a v Bavorsku. Počas komunizmu bojoval za ľudské práva a v rodnom sídle v Bavorsku založil spolu s Vilémom Prečanom Dokumentačné centrum na podporu československého exilu a disidentov, vlastne archív zakázanej literatúry. Po roku 1989 sa vrátil do vlasti a stal sa kancelárom prezidenta republiky Václava Havla. Dnes je českým ministrom zahraničných vecí. Medzi jeho záľuby patrí okrem politiky aj umenie a architektúra a hovorí, že radosť a potešenie mu prinášajú najmä deti a vnúčatá. Bol prvým, ktorému udelila Nadácia Jána Langoša v spolupráci s nadáciou Pontis medzinárodnú cenu Jána Langoša. Z rozhovoru Je českým ministrom zahraničia, bol kancelárom prezidenta Václava Havla, je renesančne vzdelaným intelektuálom a hovorí o sebe, že je „lesník a hospodský“. Je potomkom jedného z najstarších európskych šľachtických rodov. Karel Schwarzenberg. .počas ceremoniálu, keď ste dostávali cenu Jána Langoša, bol premietnutý aj videozáznam, na ktorom Ján Langoš hovoril o svojom životnom kréde a výchove. Pri preberaní ceny ste hovorili, že vás dvoch mnohé spájalo. Čo to bolo? Mali sme podobné názory na veci ako národ, štát a podobne. Obaja sme dostali katolícku výchovu. A boli sme, samozrejme, obaja poznačení dvadsiatym storočím. Ale okrem toho sme si aj dobre rozumeli. Z času na čas sme sa stretávali a on bol vždy väčší optimista ako ja, ja som bol skeptickejší. Typická je historka, ktorá sa viaže k času, keď sme obaja končili vo svojich funkciách. Boli voľby 1992, v Česku zvíťazil Klaus a na Slovensku Mečiar. Videli sme, že Československo nám už končí, končila aj stará federálna vláda. Na Hrade bol taký obvyklý protokolárny prípitok a u prezidenta sme sa zišli starí členovia vlády s novými. Jano bol akýsi zádumčivý a pýtal sa ma, či urobil nejakú chybu a čo by si mohol vyčítať. Ja som už bol v takej trochu divnej nálade a hovorím mu, že áno, jednu vec ti budem vyčítať – že si mi nevydal pozitívne lustračné osvedčenie. On hovorí: „Ty myslíš negatívne?!“ Nie, hovorím mu, teraz nastane čas, keď budem potrebovať pozitívne lustračné osvedčenie, a to si mi nedal a už ho asi nikdy nedostanem. Na to sa na mňa oboril, že čo to rozprávam, že to je už všetko za nami a vôbec. No a pamätám si, ako sme sa pred tromi rokmi stretli v Prahe, išli sme na pivo a on sa na mňa naraz pozrie a hovorí: „Pamätáš vtedy? Mal si pravdu!“ (smiech.) .jano Langoš bol veľmi konzervatívny človek, ale jeho konzervativizmus bol ves