Tichý režim

Z miesta, kde Fritz sedí v letiskovej pobočke Café Sacher, má priamy výhľad na mladú ženu, zúfalo objímajúcu telo svojho priateľa, aj na dieťa, pevne sa držiace svojej matky o pár metrov ďalej. Konečne sa vzájomne zaregistrujú, ale on ten zrkadlový výjav videl prvý.

Možno to bol jeho pohľad, čo prinútil ženu pozrieť sa smerom k dieťaťu. Fritzovi imponuje sila výjavu, je to takmer škodoradosť: smiešne, keď dospelá žena pripomína bezmocné batoľa. Fritz prichádza na letisko raz až trikrát do týždňa, ráno alebo popoludní, pozerať sa na zúfalých milencov, ako sa lúčia. Vyskúšal aj Hlavnú stanicu a Autobusovú stanicu Mlynské Nivy, ale letisko má oveľa lepší dramatický potenciál. Vzdialenosti, ktoré sa spájajú s lietaním, znamenajú väčšie odlúčenie, čiže prežívané pocity sú intenzívnejšie. Mária Modrovich (1977) pochádza z Bratislavy, absolvovala Filozofickú fakultu UK v exotickej kombinácii marketingová komunikácia – neslovanská filológia. Posledné roky žije najmä v New Yorku a trochu aj v Bratislave, píše po slovensky a po anglicky. Pravidelne prispieva do SME víkendovým stĺpčekom Listy z New Yorku, jej ďalšie publicistické a prozaické texty vyšli v periodikách na Slovensku, v Amerike a vo Veľkej Británii.