Eva Filová

Medzi milovníkmi a milovníčkami umenia ešte stále pretrváva presvedčenie, že knihy o výtvarnom umení by mali ponúknuť predovšetkým estetický zážitok, pričom estetika je tu spájaná s fenoménom krásy. Monografia vizuálnej umelkyne Evy Filovej túto predstavu nenapĺňa. Čítať ďalej ↓

Na jej diela by sa dal uplatniť iný estetický pojem disharmonická harmónia, ktorý voviedol do literatúry Charles Jencks, argumentujúc, že „... v pluralitnej spoločnosti sa formuje nová senzibilita, ktorá vidí príliš jednoduchú harmóniu buď ako falošnú, alebo málo podnetnú“. To, že sama autorka považuje harmonizujúce umenie za podozrivé, vyplýva z jej životnej filozofie a charakteru tvorby. Ako reprezentantka feministického myslenia prináša do kontextu domáceho umenia nielen vizualizáciu tém spojených predovšetkým s kritikou pretrvávajúcich rodových stereotypov a rodovej nerovnosti, ale aj spoločenskú a politickú angažovanosť. Napriek vysokej miere angažovanosti jej diela predstavujú zvláštny mix konceptuálneho prístupu a premyslenej práce s emóciami diváčok a divákov, ktorých prah citlivosti testuje prostredníctvom vtipných, ironických až sarkastických textových a obrazových diel.