Strieborné bremeno
Potančok BranislavPri písaní románu autor čerpal nielen z vlastných skúseností a zo spomienok členov rodiny, priateľov i známych, ale aj z rozhovorov a diskusií s neznámymi ľuďmi, ktoré zažil, odpozoroval alebo len okolo seba napočúval. Inšpiráciou mu bol prastarý otec, dedinský kováč, pansláv. Čítať ďalej ↓
Jeho hrdý postoj voči moci vzbudzuje úctu aj po rokoch. Mala to byť kniha o vnútornej sile jednotlivca, lenže postupne si autor uvedomoval, že nič nie je len čierno-biele, že život, to sú aj slabosti, zlyhávania a pády. Áno, všetko sa opakuje, ako čítame v Biblii, všetko už bolo, ale s trochou optimizmu dodajme, že aj sa vyvíja a mení, niekedy k dobrému, inokedy k zlému, závisí od človeka, čo všetko ho dokáže ovplyvniť, veď každá priveľká túžba, nielen materiálna, má v sebe potenciál stať sa bremenom.
Rozmotávať klbko minulosti si nemôže dovoliť každý, na to treba mať odvahu, čas i šťastie. Mnohí sa v minulosti iba viac zamotajú, začnú ňou žiť, o prítomnosť stratia záujem. Odvahu a čas Hannah mala, o prítomnosť už dávno stratila záujem, a či je to šťastie, neskúmala. Celé hodiny presedela na verande svojho bungalova a hľadela na more, bol to jej spôsob meditácie, únik z prítomnosti, položiť svoj myšlienkový surf na jednu vlnu a ňou dať sa unášať do minulosti.
Ilustrácia na obálke: Dušan Kállay.
Rozmotávať klbko minulosti si nemôže dovoliť každý, na to treba mať odvahu, čas i šťastie. Mnohí sa v minulosti iba viac zamotajú, začnú ňou žiť, o prítomnosť stratia záujem. Odvahu a čas Hannah mala, o prítomnosť už dávno stratila záujem, a či je to šťastie, neskúmala. Celé hodiny presedela na verande svojho bungalova a hľadela na more, bol to jej spôsob meditácie, únik z prítomnosti, položiť svoj myšlienkový surf na jednu vlnu a ňou dať sa unášať do minulosti.
Ilustrácia na obálke: Dušan Kállay.
