Antológia Tóry s komentármi Rašiho, rabiho Hirscha a rabiho Hertza
Chizkijahu ben Avraham Jojsef„Hebrejská náboženská literatúra je v širšom slova zmysle klenotnicou, ktorá prekvapuje bohatstvom duševného života židovského národa v priebehu tisícročí“, píše sa v úvode Antológie Tóry. Jej obsahom sú vybrané pasáže zo všetkých piatich kníh.
Judaista Valerian Trabalka preložil najreprezentatívnejšie ukážky z celej Tóry so zameraním na perspektívneho čitateľa.
V úvode knihy je informácia o jednotlivých komentátoroch. Raši (1040?1105), stredoveký rabín, je autorom všetkých komentárov, ktoré sú „povinnou“ súčasťou každého vydania Tóry aj Talmudu. Josef Cvi Hertz (1872?1946) je pôvodom z východného Slovenska a jeho komentáre sa dajú nájsť vo väčšine synagóg na celom svete. Rabi Šimšon Rafael Hirsch (1808?1888) pracoval dlhé roky na komentovanom preklade Tóry do nemčiny.
V samotnej knihe sa čitateľ oboznámi s hebrejským textom, potom so slovenským prekladom a následne s komentármi jednotlivých učencov.
Text Tóry a jej skutočný význam je dosť ťažké pochopiť (aj pre tých, ktorí ju učia), preto sa počas storočí učenci pokúšali komentovať jej jednotlivé ustanovenia pre ostatných ľudí. Niektorí komentátori, napríklad Raši, vypracovali komentáre prakticky ku všetkým ustanoveniam Písomnej Tóry.
Podľa tradície, dostal Moše na hore Sinaj spolu s Písomnou Tórou aj Ústnu Tóru. Tá odhaľuje hlbší, skrytý význam, dopĺňa Písomnú Tóru a vysvetľuje to, čo v nej nie je „povedané priamo“. Po mnohé generácie sa Ústna Tóra odovzdávala len ústnym podaním z pokolenia na pokolenie, pokiaľ nebola zapísaná v 2. st. o.l. ako Mišna, a neskôr v Gemare, ktoré spolu tvoria Talmud.
V úvode knihy je informácia o jednotlivých komentátoroch. Raši (1040?1105), stredoveký rabín, je autorom všetkých komentárov, ktoré sú „povinnou“ súčasťou každého vydania Tóry aj Talmudu. Josef Cvi Hertz (1872?1946) je pôvodom z východného Slovenska a jeho komentáre sa dajú nájsť vo väčšine synagóg na celom svete. Rabi Šimšon Rafael Hirsch (1808?1888) pracoval dlhé roky na komentovanom preklade Tóry do nemčiny.
V samotnej knihe sa čitateľ oboznámi s hebrejským textom, potom so slovenským prekladom a následne s komentármi jednotlivých učencov.
Text Tóry a jej skutočný význam je dosť ťažké pochopiť (aj pre tých, ktorí ju učia), preto sa počas storočí učenci pokúšali komentovať jej jednotlivé ustanovenia pre ostatných ľudí. Niektorí komentátori, napríklad Raši, vypracovali komentáre prakticky ku všetkým ustanoveniam Písomnej Tóry.
Podľa tradície, dostal Moše na hore Sinaj spolu s Písomnou Tórou aj Ústnu Tóru. Tá odhaľuje hlbší, skrytý význam, dopĺňa Písomnú Tóru a vysvetľuje to, čo v nej nie je „povedané priamo“. Po mnohé generácie sa Ústna Tóra odovzdávala len ústnym podaním z pokolenia na pokolenie, pokiaľ nebola zapísaná v 2. st. o.l. ako Mišna, a neskôr v Gemare, ktoré spolu tvoria Talmud.
