Už iba prítomnosť

Najnovšia kniha Maroša Krajňaka Už iba prítomnosť sa usiluje vnoriť do nášho civilizačného kontextu. Poukazuje na večnú sociálnu determináciu – naše skutky sú predurčené konaním predkov, „poľudšťovanie vzorcov“ je naozaj pomalé, občas dokonca nepravdepodobné.

Naivná viera, že človek sa stane zásadne lepším, je však nevyhnutná – vzdať sa jej je neprípustné. V Krajňakovom texte sa postupne objavujú, alebo iba mihajú viaceré, zdanlivo nezávislé kulisy, postavy a motívy. Hlavní predstavitelia (manželia Martin a Catalina) sú svedkami odhaľovania ich vzájomných vzťahov v zmysle banálneho „všetko so všetkým súvisí“, prípadne takéto vzťahy sami cielene vytvárajú. Hrajú sa s domnienkami, fabulujú a kombinujú to s tým, čo sa javí ako skutočnosť. Navrhujú alternatívy možnej reality, akoby chceli uveriť, že takto ovplyvnia vlastné dedičstvo, ale aj globálne faktory budúcnosti, že sa vďaka tomu vyhnú nutkavej rezignácii na svoje prirodzené roly. Text postupne „prepája“ dávne, verejné predvádzanie opice, súčasnú hybridnú vojnu, záhadného amerického genealóga a jeho rukopis, galeristku ako organizátorku provokatívnej výstavy HOW NO?, kostičku nájdenú v kufri, drogy, virtuálne meny, vraždu pradeda, úradníčku z katastra a jej dcéru. „Všetko so všetkým súvisí“, a ak by sa to tak na prvý pohľad nezdalo, odhalia to Martin a Catalina.