Predpoveď na zajtra Dve správy o mojom dvadsiatom storočí (s predpoveďou na zajtra)

Najnovšia kniha Stanislava Štepku Predpoveď na zajtra, ktorá obsahuje jeho dve hry Polooblačno a Sčista-jasna, je ďalšou správou nielen o dramatikovom dvadsiatom storočí, ale predovšetkým aj o storočí našom, o nás samých. Osudy postáv inšpirované konkrétnymi osobami sa v nej prelínajú so skutočnými udalosťami a vytvárajú jedinečnú mozaiku farbistého dvadsiateho storočia.

Monumentálna javisková freska zo života autorovej rodnej Radošiny a nepriamo aj celého Slovenska je nanášaná jemným štetcom ponáraným do štepkovského príznačného humoru, zhovievavosti k ľudským slabostiam, sebairónie i svojského jazyka a hoci má v zábere až sto rokov, stále zostáva „fresco“ – čerstvá. Storočný príbeh jednej dediny, mnohých rodín a jednotlivých osudov rámcujú fyzikálne deje v zemskej atmosfére. Mohlo by sa teda zdať, že jednou z hlavných postáv je poveternostná situácia, ktorá výrazne komplikuje život Štepkovým hrdinom. A tak zostáva len na čitateľovi, aby zistil, či sa pod rozsiahle zmeny, prevraty, zlomy a otrasy minulého storočia podpísali iba meteorologické javy, ako to evokujú názvy hier, alebo aj niekto iný. Stanislav Štepka (* 26. júla 1944) V roku 1965 absolvoval Pedagogickú fakultu v Nitre a v roku 1977 žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako učiteľ v obci Bojná (1964 – 1969), bol redaktorom Učiteľských novín (1970 – 1975) a redaktorom zábavných programov v Československom rozhlase v Bratislave (1976 – 1983), kde pripravoval a moderoval cyklickú zábavnú reláciu Variácie. Vo svojej rodnej obci Radošina založil v roku 1963 na amatérskej báze Radošinské naivné divadlo (RND), ktoré sa postupne zmenilo na profesionálny autorský divadelný súbor. Je autorom desiatok divadelných hier, rozhlasových aj televíznych scenárov, rozhlasových kabaretov, piesňových textov a uplatnil sa aj ako divadelný a filmový herec. Je tvorcom poetiky Radošinského naivného divadla a zároveň od počiatku aj jeho umeleckým šéfom, v RND dodnes pôsobí ako výhradný autor. Stanislav Štepka je nositeľom viacerých ocenení – v roku 2005 získal Prémiu Literárneho fondu za najlepšiu pôvodnú slovenskú tvorbu za Hru o láske, v roku 2006 Cenu literárnej kritiky Zlaté pero za zbierku poviedok Desatoro (a zopár navyše), Cenu Fra Angelica za rok 2007 za prínos kresťanských hodnôt doumenia a Cenu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2008 za divadelnú hru Niekto to rád slovenské. V roku 2005 mu bol udelený Doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, v roku 2006 dostal vyznamenanie prezidenta Slovenskej republiky Pribinov kríž II. triedy a v roku 2009 mu Literárny fond udelil Cenu za celoživotné dielo.