Porozumenie slobody u S. Kierkegaarda a C. S. Bartnika

Križujúc KongensNytorv v Kodani, tak obľúbené miesto pre Kierkegaardove prechádzky, ma zastavila pani predávajúca ruže a ponúkla mi jednu z nich. Z ničoho nič som stála pred štyrmi rôznymi druhmi ruží a nevedela som, ktorú si vybrať.

Nakoniec som si vybrala a pobrala sa ďalej. Cestou som začala rozmýšľať, či som si nemala vybrať buď inú farbu, alebo o niečo menej rozkvitnutú ružu. Neskôr som usúdila, že som vlastne najviac chcela takú ružu, ktorá ani nebola na výber. A nakoniec mi napadlo, že som vôbec nechcela ružu. Tak či onak, ruža v mojej ruke ma nijako neuspokojila. Či toto je sloboda? Vybrať si niečo z ponúknutých možností a potom nielenže ľutovať svoj výber, ale aj samotnú možnosť výberu? Po určitom čase som sa prechádzala po centre „mesta draka“, Krakova. Zo stien starých budov v židovskej štvrti na mňa doslova kričali obrovské nápisy. Všetky z nich boli úpenlivým volaním po nezávislosti a slobode. Stále tam bola prítomná silná spomienka z vojny. Či toto je sloboda? Oslobodenie sa spod vonkajšieho nátlaku? Ľudský život je neustálym tokom, nedá sa zastaviť. Každodennosť je dvojaká: buď je nudná, alebo je turbulentná. Buď sa nudíme, alebo nevieme kam skôr „skočiť“. Pri našom rozhodovaní, výberoch a skutkoch máme skúsenosti s viacerými druhmi čiastkovej či čiastočnej slobody. Ale ktorá z toho množstva slobôd je tá „pravá“? Kedy človek môže zodpovedne povedať, že našiel zmysel života vo svojej slobode?