Rozhlasové spravodajstvo

Publikácia, ktorú rozhlasovým žurnalistom, študentom, marketingovým pracovníkom, manažérom, pracovníkom PR-agentúr, ale i ostatným záujemcom o rozhlasové vysielanie ponúkame, si kladie za cieľ bez prílišného teoretizovania poskytnúť základnú orientáciu v problematike rozhlasového spravodajstva. Napriek tomu sa teoretickým východiskám nevyhýbame.

Vychádzame pritom z poznania, že mnoho novinárov (redaktorov rozhlasových staníc) nemá žurnalistické vzdelanie, čo nás vedie k presvedčeniu, že publikácia poslúži aj ako východiskový text pre ďalšie štúdium rozhlasovej žurnalistiky. Ako vyplynulo z výskumu Správa v čase, ktorý v roku 2004 realizovali autori I. Jenča a D. Vašičková, v spravodajstve slovenských mienkotvorných médií pracuje až 51,7 % novinárov bez žurnalistického vzdelania. Dôležité je aj zistenie, že z hľadiska stupňa kvalifikácie v spravodajstve uvedených médií 15 % novinárov nemá vysokoškolské vzdelanie (prípadne ho nemá skončené). Na tento jav vplýva tiež fakt, že na mieste spravodajcu začína svoju kariéru mnoho žurnalistov ešte popri štúdiu. V konečnom dôsledku to však znamená, že spravodajstvo sa v mnohých prípadoch nestáva cieľom ale prostriedkom; vplyvom rozširovania sa zábavnej funkcie rozhlasového vysielania (ale aj vplyvom rastúcej popularity ľudí z mediálneho šoubiznisu) sú v centre záujmu začínajúcich redaktorov televízneho i rozhlasového vysielania "módnejšie" žurnalistické profesie – vysnívanou profesiou je pozícia moderátora, i keď v zmysle žurnalistického chápania ide len o časť tvorivého žurnalistického procesu. Možno i preto chýba na súčasnej mediálnej scéne celá generácia novinárov v strednom veku, ktorí by kvalitu súčasného spravodajstva podporili profesijnými skúsenosťami a všeobecným rozhľadom. Zrejme na to vplýva transformačný proces, pretože kostru spravodajstva v zahraničných médiách tvoria práve novinári v strednom a vyššom veku. Tento rozdiel je markantný najmä pri pohľade na televíznu obrazovku. Predložiť čitateľom v čase internetu aktuálnu publikáciu nie je jednoduché, dynamika spoločenského života sa premieta aj do prostredia mediálnej teórie, čo možno najlepšie dokumentovať na vývoji žurnalistických žánrov. Keďže však po roku 1989 podobná publikácia u nás ešte nevyšla, zaoberáme sa v publikácií i tou teóriou, ktorá má z dnešného pohľadu predovšetkým kontextový charakter. Nejde o historické exkurzy, na mapovanie vývoja médií sa orientujú iné práce, pohyb je však zrejmý i vo frekvencii programových typov, žánrov a podobne. Publikácia má ambície poskytnúť komplexný obraz o rozhlasovom spravodajstve, nemôže byť však vyčerpávajúcou. Časť publikácie je preto zameraná prakticky, aby popri nevyhnutných teoretických poznatkoch poskytla základnú orientáciu v spôsoboch prieniku teórie do praxe.