Emil z hôr

Vysoko vo vrchoch, hlboko v divočine, ďaleko od civilizácie, vyrástol Emil z Hôr. Žil sám, no nebol osamelý.

Nič mu nechýbalo, nič ho nezlostilo, ani nevyrušovalo. Ale len dovtedy, kým zo záveja pred jaskyňou nezachránil skrehnutého osvetovo-propagačného pracovníka Horáca Huberta Halapartňu, ktorý mu z vďaky za záchranu života, a trocha aj z vypočítavosti (takí už osvetári bývajú), ukázal portrét tajomnej Princeznej s hrčou. Stačil jediný pohľad do Hrčandinych očí a Emil sa osudovo zaEmiloval. Odrazu mu v rodnej divočine začalo neznesiteľne chýbať čosi, čo dovtedy nepoznal – láska. Pre lásku sú mladí muži ochotní riskovať rôzne nerozvážnosti a Emil nebol iný. Opustil divočinu, vydal sa s Horácom na cestu do civilizácie a ku koncu príbehu si dokonca obliekol nohavice. <p><img src="https://static.artforum.sk/media/redactorjs/horizontal_book_mockup_333.jpg"><img src="https://static.artforum.sk/media/redactorjs/horizontal_book_mockup_33.jpg"></p><p><img src="https://static.artforum.sk/media/redactorjs/horizontal_book_mockup_3.jpg"></p><iframe style="width: 500px; height: 281px;" src="//player.vimeo.com/video/261912067" allowfullscreen="" frameborder="0"></iframe>