Starec pri mori

Virtuózne napísaný román o starobe, pamäti a sile predstavivosti od jedného z najvýznamnejších súčasných talianskych spisovateľov.
Osemdesiatdvaročný Nicola strávil celý život rozprávaním príbehov. Čítať ďalej ↓

Slovami, ceruzkou, do zápisníka, ktorý nosí všade so sebou, zaznamenáva aj tie najdrobnejšie detaily života, jeho prchavé okamihy, takmer nepostrehnuteľné čiastočky existencie, ktoré väčšina z nás sotva vníma. Zachytávať celý vesmír v jedinom zrnku piesku sa preňho stalo druhou prirodzenosťou. Vždy však niečo uniká, zostáva nepomenovateľné, pretrváva na hranici poznania. A práve to je zdrojom jeho úzkosti a rastajúceho pocitu zlyhania.
Dnes žije v dome na dunách južne od Ríma. Dopoludnia trávi písaním, pozorovaním mora a Lu, predavačky po dvadsiatke, ktorej ladné pádlovanie na kanoe v ňom vyvoláva spomienky na matku. Kým premýšľa o ženách, ktoré formovali jeho život, i o vášňach, ktorých sa nikdy celkom nevzdal, postupne sa zapletá do udalostí malého prímorského mestečka.
Napokon sa odhodlá k nepravdepodobnému a nerozvážnemu dobrodružstvu a zadováži si kajak. Domenico Starnone tak privádza svoj príbeh o pamäti, starnutí a schopnosti znovu objaviť samého seba k nečakanému záveru.
DOMENICO STARNONE (1943) píše romány a poviedky. V roku 2001 získal za román Via Gemito cenu Strega. V slovenčine vyšli aj jeho romány Dôvernosti a Zviazaní.