Fraktál 1-2/2026

Umelecké časopisy čelia bezprecedentným deštruktívnym krokom úzkej skupinky nominovanej ministerkou Šimkovičovou v Rade Fondu na podporu umenia. Vyše dvom desiatkam časopisov vrátane Fraktálu FPU nepridelil žiadne alebo len symbolické finančné prostriedky, kým plnú podporu dostali konšpiračné médiá, ktoré umenie a kultúru nemajú vo svojom portfóliu. Čítať ďalej ↓

Toto je skutočný precedens, výsledok krajne pravicovej politiky, ktorú už musíme nevyhnutne vnímať nielen v kontexte finančných škrtov či konsolidácie, snahy reformovať a zoštíhľovať kultúrny sektor, alebo v kontexte kultúrnych vojen a snáh presadiť nacionalistické predstavy o kultúre, ale ako jednu z kľúčových stratégií extrémistickej pravice, ktorá zneužíva moc v štáte na to, aby odstrihla od podpory kultúrne inštitúcie. Kultúrne inštitúcie, ktoré svojou povahou historicky, u nás po roku 1989, reflektovali aj mocenské praktiky, či kultúrnu politiku. Môžeme hovoriť o útoku na spoločenskú zmluvu, na snahu nahradiť kultúrne, kritické časopisy, ktoré pracujú vo verejnom záujme, pochybnými konšpiračnými platformami naviazanými na ľudí pri moci. Fraktál vychádza tento rok vo forme dvoch dvojčísiel, vďaka podpore LITA a tiež podpore predplatiteľov. V prvom dvojčísle otvárame tému strednej Európy dnes. Publikujeme z denníka Ilony Márai, v ktorom mapuje ich odchod so Sándorom a ich malým synom najprv do Švajčiarska, Francúzska a Talianska. Magdalena Bystrzak vo svojom texte Archív ako prax otvára dôležitú otázku o chýbajúcich denníkoch spisovateliek v slovenských literárnych archívoch. Publikujeme recenziu na knihy revidujúce literárne 19. storočie, či poéziu maďarsky píšuceho básnika Zoltána Németha - malých príbehov násilia veľkých mužských literárnych figúr. V rozhovore šéfredaktorka nového časopisu Slovenská psychoanalýza Ivica Uhríková hovorí o význame Freuda, ktorý „nadviazal na impulzy modernej literatúry a začal „počúvať zvnútra“. V neposlednom rade publikujeme esej o knihách popredného českého politického filozofa Pavla Baršu o téme židovstva ako tejto otázke rozumieť dnes v časoch návratu k národu, rase či kresťanskej Európe. Barša, píše Peter Takáč, uvažuje o inom type emancipácie postavenej na uvedomení si prepojenosti so svetom, „pre ktorú sa z neho nepotrebujeme oslobodzovať, ale dobre sa k nemu pripútať, aby sme v ňom a spolu s ním dokázali prežiť.“ Na obálke dielo Rastislava Podobu Slnečnica. Vydanie publikácie bolo podporené finančným príspevkom z Fondu LITA.