na sklade
Páni nás sem presídlili
Labba Anna EllinChcete spoznať Škandináviu z trochu iného uhla? Zabudnite na fjordy či polárnu žiaru, pátrajte po príbehoch ľudí a po jazvách, ktoré v krajine zanechali dejiny. Čítať ďalej ↓
Elin Anna Labba skúma osudy severných Sámov, ktorým do cesty vstúpili nové hranice, a narušili ich prirodzené migračné koridory. Spôsob ich života sa pre moderné štáty stal prežitkom. A keďže nomádi sú podľa definície ľudia, ktorí putujú z miesta na miesto, úrady si mysleli, že ich môžu jednoducho presunúť. Kniha Páni nás sem presídlili je nezvyčajne poetickou reportážou o bolestivých osudoch severnej Európy.
V tejto knihe sa dozvieš: – ako žili severní Sámovia pred nútenými presídleniami a ako prijali rozhodnutie, že musia opustiť svoje domovy – ako vyzerali ich každoročné presuny medzi letnými a zimnými pastvinami – prečo mnohí Sámovia o tejto temnej histórii dlhé roky mlčali a až ich potomkovia sa rozhodli rozprávať – či sa dá celá stará kultúra jednoducho „presťahovať“ na nové miesto, najmä ak je založená na migrácii a pamäti predkov – ako na Sámov vplývali ich nové pôsobiská, kde sa cítili nechcení a ako to ovplyvnilo ďalšie generácie – v čom sú tieto príbehy univerzálne a aktuálne aj dnes
Nehodili sa do modernej doby, ktorá prichádzala. Nehodili sa do sveta, ktorý rozdelili nové hranice. Pred viac ako sto rokmi sa Nórsko osamostatnilo a Sámovia, pôvodní obyvatelia ďalekého európskeho severu, ktorí sa po stáročia voľne pohybovali so svojimi sobmi medzi letnými a zimnými pastvinami, sa zrazu stali tŕňom v oku. Boli považovaní za cudzí prvok, prežitok, a navyše – nórski poľnohospodári potrebovali pôdu. Preto v roku 1919 Švédsko a Nórsko uzavreli dohodu o obmedzení migrácie zvierat a ľudí medzi oboma krajinami.
Takto vyzerá pozadie jednej z temnejších kapitol moderných severských dejín. S cieľom vykoreniť kočovné zvyky Sámov nariadili švédske úrady v rámci „dislokácie“ premiestnenie chovateľov sobov z ďalekého severu do južnejších oblastí. Bol to brutálny zásah do životov kočovných Sámov. Ak je totiž niekto nomádom, neznamená to, že nemá domov a môže žiť kdekoľvek ho postavíte. Nomád skrátka len putuje medzi svojimi domovmi.
Kniha Páni nás sem presídlili zobrazuje dramatické a tragické udalosti späté s presídľovaním Sámov: stratu sobov, ktoré naďalej inštinktívne putovali na sever, odchod sámských detí k príbuzným, rozpad celých rodín i systematickú rasovú diskrimináciu. Elin Anna Labba zozbierala spomienky, fotografie, listy i úryvky z tradičných piesní – jojkov, aby skúsila vyrozprávať hlboký a osobný príbeh ľudí, ktorí prišli o všetko, no napriek tomu neprestali veriť, že raz znovu uvidia svoj domov.
Kniha Páni nás sem presídlili vychádza v preklade Adriany Gondárovej.
V tejto knihe sa dozvieš: – ako žili severní Sámovia pred nútenými presídleniami a ako prijali rozhodnutie, že musia opustiť svoje domovy – ako vyzerali ich každoročné presuny medzi letnými a zimnými pastvinami – prečo mnohí Sámovia o tejto temnej histórii dlhé roky mlčali a až ich potomkovia sa rozhodli rozprávať – či sa dá celá stará kultúra jednoducho „presťahovať“ na nové miesto, najmä ak je založená na migrácii a pamäti predkov – ako na Sámov vplývali ich nové pôsobiská, kde sa cítili nechcení a ako to ovplyvnilo ďalšie generácie – v čom sú tieto príbehy univerzálne a aktuálne aj dnes
Nehodili sa do modernej doby, ktorá prichádzala. Nehodili sa do sveta, ktorý rozdelili nové hranice. Pred viac ako sto rokmi sa Nórsko osamostatnilo a Sámovia, pôvodní obyvatelia ďalekého európskeho severu, ktorí sa po stáročia voľne pohybovali so svojimi sobmi medzi letnými a zimnými pastvinami, sa zrazu stali tŕňom v oku. Boli považovaní za cudzí prvok, prežitok, a navyše – nórski poľnohospodári potrebovali pôdu. Preto v roku 1919 Švédsko a Nórsko uzavreli dohodu o obmedzení migrácie zvierat a ľudí medzi oboma krajinami.
Takto vyzerá pozadie jednej z temnejších kapitol moderných severských dejín. S cieľom vykoreniť kočovné zvyky Sámov nariadili švédske úrady v rámci „dislokácie“ premiestnenie chovateľov sobov z ďalekého severu do južnejších oblastí. Bol to brutálny zásah do životov kočovných Sámov. Ak je totiž niekto nomádom, neznamená to, že nemá domov a môže žiť kdekoľvek ho postavíte. Nomád skrátka len putuje medzi svojimi domovmi.
Kniha Páni nás sem presídlili zobrazuje dramatické a tragické udalosti späté s presídľovaním Sámov: stratu sobov, ktoré naďalej inštinktívne putovali na sever, odchod sámských detí k príbuzným, rozpad celých rodín i systematickú rasovú diskrimináciu. Elin Anna Labba zozbierala spomienky, fotografie, listy i úryvky z tradičných piesní – jojkov, aby skúsila vyrozprávať hlboký a osobný príbeh ľudí, ktorí prišli o všetko, no napriek tomu neprestali veriť, že raz znovu uvidia svoj domov.
Kniha Páni nás sem presídlili vychádza v preklade Adriany Gondárovej.
