Designum 3/2025

Ak by sme si mysleli, že umelci, dizajnéri zostanú rezistentní voči umelej inteligencii (AI), ktorá z roka na rok napreduje a krok za krokom preniká do všetkých oblastí života, nie je to tak. Empiricky sme konfrontovaní s jej kladnými, ale aj zápornými stránkami, keď jedny prevyšujú druhé. Čítať ďalej ↓

Na jednej strane nás upozorňujú na jej užitočnosť napríklad v medicínskych odboroch, ale na druhej strane na dôsledky týkajúce sa novej éry globálnej nerovnosti alebo zníženej schopnosť kritického myslenia. Podľa mnohých aktuálnych zistení by sme AI nemali úplne dôverovať. Aj tu platí známe: dôveruj, ale preveruj. Namieste sú aj obavy umelcov, ktorí v AI vidia možnosť zneužívania ich tvorby ako duševného vlastníctva. Zároveň sa tu otvára perspektíva pre kreatívny priemysel, kreatívne myslenie, ktoré sa stanú pre pracovný trh perspektívnymi artiklami. Ako teda naložiť s novými technológiami, ktoré lákajú dizajnérov a dizajnérky využívať vo svojej tvorbe?
Na túto otázku čiastočne odpovedajú v rozhovoroch Dávida Gaberu grafická dizajnérka Lucia Mišeková a textilná dizajnérka Zuzana Zmateková. Obe a každá z perspektívy svojho odboru, ale aj preferencií procesu, v ktorom prepájajú analógové prístupy v tvorbe s digitálnymi. Do časti Aktuálne sme ďalej zaradili článok Ingrid Ondrejičkovej Soboslayovej, ktorá pozerá na ostatnú výstavu Jozefa Bajusa Všetko zostáva v bratislavskej galérii G149 cez akýsi medzipriestor umenia a dizajnu, ale aj optikou diskurzívnej praxe. Ďalšie dva príspevky sú zamerané na reflexiu medzinárodných bienále. Zdeno Kolesár sústredil pozornosť na 13. medzinárodné bienále dizajnu v Saint-Étienne, ktoré v aktuálnom ročníku reflektuje návrat ku koreňom: dáva priestor Vysokej škole umení a dizajnu (ÉSAD) v Saint-Étienne, medzinárodnej tvorivosti a akcentuje dizajn pre všetkých. Na rozdiel od tohto etablovaného bienále, je Bienále Slnka, ktorého druhý ročník sa konal v Musée cantonal de design et d’arts appliqués contemporains (MUDAC) vo švajčiarskom Lausanne, určené skôr dizajnérom a širokej verejnosti zaujímajúcich sa o špecifické, experimentálne projekty viac orientované na budúcnosť. O témach Slnka a slnečnej energie v dizajne sa s vami podelil Jozef Eduard Masarik. V časti Múzejne si môžete prečítať článok venovaný Stanislavovi Koreňovi, ktorý sa v tomto roku dožíva deväťdesiatych narodenín. Okrem úžitkových predmetov z dreva sa autorka článku Sabina Jankovičová sústredila aj na práce do interiérov kúpeľných objektov, nemocníc, spoločenských priestorov a sobášnych siení. Irfan Hošić je bosniansky historik umenia, ktorý na pozvanie Vysokej školy výtvarných umení predniesol prednášku na tému dizajnu a umenia vo vojnou obliehanom Sarajeve počas deväťdesiatych rokov. Redakcia ho požiadala, aby tému pamätajúcu 30. výročie genocídy v Srebrenici pretavil do článku pre čitateľov Designumu. Viera Kleinová sa po Jozefovi Sušienkovi v tomto čísle venuje ďalšiemu keramikovi – Jurajovi Marthovi. Hodnotí jeho sochársku a dizajnérsku prax v architektúre, respektíve vo verejnom priestore.
Profesora Ľubomíra Longauera, ktorý nás opustil 6. septembra 2025, si pripomíname nekrológom. Za Slovenské centrum dizajnu sa s ním rozlúčil jeho riaditeľ Maroš Schmidt. Viac o tvorbe, poslaní a odkaze Ľubomíra Longauera prinesieme v nasledujúcom čísle.
V rubrike Písmo môžete v praktickom využití spoznať písma Tigeu a Gryda od Emy Kern, študentky Vysokej školy výtvarných umení pod vedením pedagóga Michala Tornyaia.