Rozprávačka z Auschwitzu

Osvienčim, 1942. „Keď sa toto všetko skončí, mohla by si celému svetu povedať, čo nám urobili.“ Nacisti už priveľa príbehov ukončili priskoro. Čítať ďalej ↓

Môže však človek skutočne zomrieť, ak jeho príbeh žije ďalej? Musím prežiť. Musím vyrozprávať svetu náš príbeh, aby mohol žiť ďalej... Keď židovská spisovateľka Etty Weilová prekročí desivé brány Osvienčimu, túži vrátiť sa do svojho bytu s výhľadom na Seinu, kde sa kedysi pri milovanom písacom stroji pod širokým oknom smiala s priateľmi. S hrôzou sleduje, ako akési mladé dievča bez milosti odtrhnú od plačúcej matky. Etty si vezme štrnásťročnú Danielle pod ochranné krídla a zakrátko ju začne vnímať ako vlastnú sestru. Etty každý večer rozpráva Danielle príbehy – vytvára krásny svet plný predstáv a nádeje, do ktorého sa dievča môže na chvíľu uchýliť. Čoskoro si uvedomí, že príbehy počúvajú aj ostatné ženy v preplnenom baraku. Vyzve ich, aby hovorili o svojich životoch – o milovaných deťoch, ktoré behajú po vonku s obľúbenými hračkami v náručí, o svojich láskach i o rodinách, ktoré už stratili. Etty musí túto hrôzu prežiť – ak nie pre seba, tak preto, aby dodržala sľub, ktorý dala týmto statočným ženám: že ich príbehy nezostanú zabudnuté. No čím viac nádeje Danielle cíti, tým viac riskuje svoj život – vzpiera sa brutálnym esesákom a núti Etty ochraňovať ju. Raz však Danielle zájde priďaleko…