Bonavia

Bonavia, vrstevnatý román s autobiografickými prv­kami potvrdzujúci autorovo majstrovstvo v zachytení vlastného literárneho sveta, demonštruje Velikičovu vý­nimočnú rozprávačskú a jazykovú kultúru, vybrúsený štýl a cit pre pôsobivý detail. Ľúbostný príbeh z obdobia postjuhoslovanskej traumy a tranzície, univerzálne zro­zumiteľná kniha, ktorej názov je odvodený od rovnomen­ného hotela v Rijeke; zároveň ide aj o želanie šťastnej cesty.

Tento román predkladá príbeh o odchodoch a pu­tovaní, o vojne a dôsledkoch rozpadu Juhoslávie, za aké sa dnes všetci hanbia, o osudoch tých, ktorí vidia vý­chodisko v rozhodnutí zostať alebo ujsť čo najďalej od „rodnej hrudy", „domáceho krbu", „dedovizne". Autobio­grafické motívy sa nikdy dosiaľ vo Velikičových knihách neprejavili v takej miere - autor do príbehu zakompo­noval skutočné osobnosti, ktoré ho ovplyvnili v životnom smerovaní i závažných rozhodnutiach (básnik Raša Livada, spisovateľ Kruno Lokotar). Vzrušujúce ahasverovské rozprávanie o cestovaní, ktoré je vždy čiastočne aj útekom pred sebou samým, je nielen sugestívnou správou o nedávnej minulosti, ale aj o súčasnom stave nám príbuzných, večne hľadajúcich Južnejších" súčasníkov. Dragan Velikić (1953) patri k medzinárodne uzná­vaným srbským spisovateľom - jeho romány Via Pula (1988), Astrachán (1991) alebo Danteho námestie (1997) sú preložené do väčšiny európskych jazykov. Velikič vydal dosiaľ dvadsať kníh, činorodo sa zú­častnil na aktivitách protimiloševičovskej opozície v de­väťdesiatych rokoch, spoluzakladal nezávislé Rádio B 92, ako aj rovnomenné opozičné vydavateľstvo. Od roku 2005 pôsobil ako veľvyslanec Srbskej republiky vo Viedni. Za knihu Ruské okno (2007) dostal roku 2008 najvýznamnejšiu srbskú literárnu cenu za najlepšiu knihu roka - NIN-ovu cenu.