Kierkegaardovská renesancia Filozofia, náboženstvo, politika

Kierkegaardovská renesancia je dobový názov veľkej vlny záujmu o Kierkegaardovo myslenie v nemecky hovoriacom svete v prvej polovici 20. storočia. V tomto období sa nemecké kultúrne prostredie vyznačovalo mimoriadnou tvorivosťou.

Kultúrny rozmach sa uskutočnil na pozadí veľkých politických a spoločenských zmien a nemecky hovoriaca intelektuálna obec opakovane zažila protichodné dynamiky nadšenej jednoty a nezmieriteľného rozdelenia. Hlboké krízy vyvolali kultúrny pohyb, ktorý bol vzdorom proti politickej nivelizácii a hľadaním odpovede na zánik starého sveta. Čítanie Kierkegaarda bolo súčasťou intelektuálneho vyrovnávania sa so spoločenskými drámami a s duchovnými iniciatívami, ktoré určovali charakter doby. V tvorbe širokej a svetonázorovo rôznorodej skupiny filozofov, teológov, psychológov a literátov sa rozprúdil intenzívny diskurz o Kierkegaardovom myslení. V nemčine začali vychádzať súborné prekladové edície Kierkegaardových spisov, rýchlo rástol objem sekundárnej literatúry, z Kierkegaarda čerpali kľúčové postavy intelektuálneho života, odvolávali sa naňho nové ideové hnutia. O interpretáciu jeho filozofie sa viedli vášnivé spory. Živý nemecký diskurz mal veľký ohlas i v zahraničí a stal sa podnetom pre rozvoj reflexie Kierkegaardovho myslenia v Európe i zámorí. Významne prispel k tomu, že Kierkegaard sa stal filozofom globálneho významu, ako ho poznáme dnes. O autorovi: Peter Šajda (1977) pôsobí ako samostatný vedecký pracovník na Filozofickom ústave SAV a ako docent na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií. Doktorát získal na Filozofickej fakulte UK. Študoval aj na Ženevskej univerzite (2000) a ako bádateľ pôsobil na Viedenskej univerzite (2011 – 2012). Špecializuje sa na filozofiu Sorena Kierkegaarda a jej recepciu v 20. a 21. storočí. Venuje sa antropologickým, etickým, filozoficko-náboženským a sociálno-politickým témam v nemeckom idealizme, filozofii existencie, neomarxizme a modernom katolicizme. Od roku 2003 spolupracuje s Výskumným centrom Sorena Kierkegaarda v Kodani, kde pôsobí ako člen redakčnej rady projektu Kierkegaard Research: Sources, Reception and Resources a redaktor ročenky Kierkegaard Studies Yearbook. Je výkonným redaktorom časopisu Filozofia. V roku 2013 publikoval monografiu Buberov spor s Kierkegaardom. O vzťahu náboženstva k etike a politike (Bratislava: Kalligram).