Básnik a mesto Viedenské roky Jána Kollára

Po roku 1989 sa Viedeň stala pre mnohých Slovákov objektom intenzívneho kultúrnohistorického záujmu. Jeho súčasťou bolo aj hľadanie „stôp významných Slovákov vo Viedni“. Pozornosť pútala i osobnosť Jána Kollára, profesora viedenskej univerzity v rokoch 1849 – 1852. Čítať ďalej ↓

Inštalovanie pamätnej tabule vo vstupnej hale viedenskej univerzity a neskôr na dome na Ungargasse 5, kde Kollár býval a v roku 1852 zomrel, bolo podnetom na zamyslenie, či naša verejnosť má dostatok poznatkov o Kollárových rokoch strávených vo Viedni. Už prvé sondy do literatúry ukázali, že posledné roky života Jána Kollára nie sú dostatočne spracované a opis jeho pôsobenia vo Viedni iba málo pokročil od prvého jubilejného viedenského zborníka z roku 1893. Aj v novšej slovenskej odbornej spisbe bolo pôsobenie Jána Kollára vo Viedni v rokoch 1849 – 1852 málo docenené a zostalo v tieni jeho jazykových sporov so štúrovcami. Myšlienka vydania monografie o viedenských rokoch Jána Kollára sa stretla s pozitívnou odozvou u potenciálnych autorov a veľmi rýchlo bola dosiahnutá zhoda v zásadných otázkach. Zrod knihy bol však pomerne zdĺhavý a spätý s rôznymi problémami. Súviselo to s tým, že aktivity Jána Kollára boli v posledných rokoch života mimoriadne bohaté a rôznorodé. V rokoch 1849 – 1852 sa zúčastnil na tvorbe vládnych projektov na riešenie národnostnej otázky v Uhorsku a od roku 1849 pôsobil ako profesor „slovanskej starovedy“ na univerzite. V tom treba vidieť dôvody, pre ktoré monografia vznikala ako súhrn viac-menej autonómnych textov, ktoré nebolo jednoduché skĺbiť do jednotného celku. Pôvodný zámer – sústrediť sa výlučne na život Kollára vo Viedni – sa ukázal ako nereálny, lebo mnohé jeho myšlienky a činy z tohto obdobia majú svoj pôvod v peštianskych rokoch. Odchodom z Pešti sa však nespretŕhali všetky predošlé väzby. Vo Viedni Kollár iba v iných podmienkach pokračoval v tom, čo začal už predtým.