Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi

Na začiatku tridsiatych rokov sa triedne protiklady v Nemecku vystupňovali do nesmiernych rozmerov. Najreakčnejšia zložka nemeckej buržoázie, nacisti, sa chopili roku 1933 násilím moci a hitlerovský režim násilne popretŕhal aj spojivá s pokrokovými a humanistickými tradíciami nemeckej literatúry. Čítať ďalej ↓

Nastalo najtemnejšie obdobie v nemeckých dejinách, obdobie vraždenia a koncentračných táborov, keď skoro všetci pokrokovo zmýšľajúci a humanisticky cítiaci spisovatelia opustili svoju vlasť. Ich diela, takisto ako diela iných pokrokových umelcov, sa dostali na index a 10. mája 1933 boli v mnohých nemeckých mestách verejne spálené ako "škodlivá" literatúra. Ako to však súvisí s knihou Stefana Zweiga Svedomie proti násiliu, čiže Castellio proti Kalvínovi? Veľmi jednoducho. Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojím možnostiam vyslovil práve touto knihou, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatických vrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovujesvoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a netoleranciu a zasadí ako Castellio siatbu pre priaznivejšie časy. Sám autor vynikajúcich románov, akými sú Hviezdne hodiny ľudstva, Erasmus Rotterdamský, Mária Antoinetta, Joseph Fouché, však nevie nájsť východisko z týchto krušných časov a volí radšej dobrovoľnú smrť, pretože pre priateľa Maxima Gorkého, Romaina Rollanda a mnohých ďalších je vojna triumfom barbarstva, výronom ničivých prapudov, a on sa do tejto doby nehodí.