Doktor Spánok

Danny Torrance, chlapec, ktorý len o vlások unikol smrti z rúk vlastného otca v hoteli Pekná vyhliadka, sa stal mužom. Traumy z detstva ho však mátajú ďalej.

Trpí aj pre svoje vlastné nadprirodzené schopnosti – žiarenie, ktoré dostal do vienka a umožňuje mu vidieť aj to, čo by malo zostať skryté. Dan Torrance je alkoholik. Sklony k pitiu zdedil po otcovi, ale pravda je aj to, že alkohol tlmí žiarenie, chráni ho pred prízrakmi, čo ho oberajú o zdravý rozum. Dan však zistí, že zlo, ktoré v ňom alkohol prebúdza, je ešte neznesiteľnejšie ako jeho prízraky. Rozhodne sa zmeniť život. Odsťahuje sa do nového mesta, nájde si nových priateľov a pridá sa k Anonymným alkoholikom. Dokonca aj žiarenie sa v jeho novom živote stane nástrojom dobra. Dan pomáha zomierajúcim ľuďom v hospici prechádzať cez prah smrti, za čo dostane prezývku Doktor Spánok. Potom sa však niečo stane. S Danom sa telepaticky spojí dievča s rovnakými schopnosťami, aké má on. Dan vie, že malej Abre musí pomáhať, tak ako jemu v Peknej vyhliadke pomohol šéfkuchár Dick Hallorann. Abre Stonovej ide o život. Ohrozujú ju prázdni diabli, monštrá v podobe ľudí združené v kmeni s názvom Pravý uzol. Títo dlhovekí tvorovia bez morálky a súcitu potrebujú na svoju existenciu pravidelne konzumovať to, čo nazývajú „para“ – energiu nadprirodzene nadaných detí. Takých, akým bol kedysi Danny a akým je dnes Abra, najvýdatnejší zdroj „pary“. Poľovačka na Abru Stonovú sa začína... Napriek svojim obdivuhodným nadprirodzeným schopnostiam by zrejme bola stratená, ale našla si ochrancu – Dana Torrancea. Kingov Doktor Spánok voľne nadväzuje na román Žiarenie (The Shining), ktorýprvý raz vyšiel v roku 1977 a preslávil ho aj rovnomenný film režiséra Stanleyho Kubricka z roku 1980 v hlavnej úlohe s nezabudnuteľným Jackom Nicholsonom. Vydavateľstvo Ikar román Žiarenie vydalo v roku 2014 v slovenskom preklade. Z anglického originálu Doctor Sleep (Scribner, a Division of Simon & Schuster, New York 2013) preložila Marína Gálisová. Ukážka z textu: „Kto je to?“ Srdce mu ďalej bilo pravidelne, ale cítil, ako pulzuje v krku a v zápästiach. Vlasy na šiji mal ostré, vztýčené ako štetiny. Náhle vedel, čo videla Eleanor vo svojich posledných chvíľach: sprievod (duchoľudí) mŕtvych. Vstupovali jednou stenou do izby a druhou vychádzali. Vychádzali? Nie, prechádzali ďalej. Nepoznal básnika Seferisa, ale poznal Audena: Smrť berie tých zazobaných, duchom i telom obdarených. Ona ich videla a teraz tu bo... Nie, neboli tu. Vedel, že nie. Duchovia, ktorých videla Eleanor, odišli a ona sa zaradila k nim. Povedala mu, že má čakať. A on čakal. Dvere z chodby sapomaly zatvorili. Potom sa otvorili dvere do kúpeľne. Z mŕtvych úst Eleanor Ouellettovej vyšlo jediné slovo: „Danny.“