Dejiny sa píšu pre jestvujúcu generáciu

Profesor Matúš Kučera (28. 10. 1932) patrí k najznámejším slovenským historikom. V roku 1989 zriadil na bratislavskej Univerzite Komenského Katedru slovenských dejín, ktorej sa stal vedúcim.

Pôsobil ako poslanec česko-slovenského Federálneho zhromaždenia, v novej Slovenskej republike pôsobil ako minister školstva, potom ako veľvyslanec v Chorvátsku, neskôr aj v Bosne a Hercegovine. Nakoniec bol generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea a prednášal na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Je nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. a II. triedy. Do povedomia odborníkov i širšej verejnosti sa ako autor zapísal najmä svojimi prácami zo starších slovenských dejín. Po roku 2000 mu vyšli diela Cesta dejinami I – Stredoveké Slovensko (2002), Slovensko okolo roku 1000 (2002), Kalendár Jána z Lefantoviec (2002), Cesta dejinami II – Novoveké Slovensko (2004), Proglas – Konštantín Filozof (spoluautor) (2004), Slováci prežijú (2004), Slovenské dejiny I – Od príchodu Slovanov do roku 1526 (2008), Bratislava a starí Slováci (O počiatkoch mesta a národa) (2009) a najnovšie Kráľ Svätopluk (2010).