Od bytia k láske

Zakladateľka celosvetového kresťanského spoločenstva Fokolare Chiara Lubichová (zomrela roku 2008) počas svojej návštevy Bratislavy roku 2000 vystúpila na zhromaždení občanov s nezvyčajným prívetom: ,,Bratstvo a sesterstvo umožňuje zavádzať do politickej praxe nové princípy. Pomáha konať tak, aby sa nevládlo proti niekomu, alebo aby vláda výlučne vyjadrovala vôľu jednej časti krajiny.

Niekto vládne a iný zas tvorí opozíciu, no len spoločne zaručujú zvrchovanosť všetkých občanov. Dobro krajiny potrebuje prácu všetkých strán, preto máme milovať stranu tých druhých ako svoju vlastnú.“ Politici a komentátori vtedy asi považovali slová drobnej, nenápadnej starej dámy o láske k politickej strane za niečo také abstraktné, že si ich takmer nevšimli, aj keď autorku a jej aktivity zaznamenali. Táto nenápadná hrdinka pritom rozvinula v polovici minulého storočiahnutie s obrovským množstvom prívržencov, ktoré sa nezvykne vyčíslovať, lebo fokolaríni sa neregistrujú v nijakých členských zoznamoch. Nepredvádzajú sa a nedemonštrujú svoju duchovnú príbuznosť. Od čias sformovania svojho spoločenstva na konci druhej svetovej vojny dávajú o sebe vedieť viac či menej nenápadnými skutkami. Tie sa začali v čase bombardovania Terstu, keď skupina dievčat okolo Chiary Lubichovej chodila pomedzi zrúcaniny a poskytovala pomoc núdznym. Ježišov výrok ,,aby všetci jedno boli “ je nepísaným programom hnutia fokolarínov, znamená, že sú živou bunkou katolíckej cirkvi. Ideál jednoty vychádza z viery, že všetci sme rovnocennými deťmi jedného Otca. Fokolaríni pôsobia aj na Slovensku, vydávajú tu svoj časopis Nové Mesto. K osobnostiam tohto hnutia patrí aj Štefan Vagovič (1927), univerzitný profesor, katolícky kňaz a filozof s presahom do teológie. Dvadsať rokov pôsobil v medzinárodnej citadele fokolarínov v talianskom Loppiane neďaleko Florencie. Dobrá kniha Trnava vydala roku 2008 jeho knihu filozofických a teologických úvah Od bytia k láske. Zdá sa, že ako jeden z mála kresťanských autorov na Slovensku, osobitne filozofov, mal práve vďaka stretnutiu s fokolarínmi výnimočnú príležitosť obsiahnuť priepastný rozdiel medzi materialistickým a kresťanským ponímaním sociálnych problémov súčasného sveta. Ako znalec materialistických ideológií, ktorý publikoval v zahraničí viaceré štúdie o komunizme a marxizme, a súčasne aj svedok a spolutvorca aktivít Chiary Lubichovej a jej stúpencov dostal príležitosť vecne porovnávať rozdiel medzi technicistickou mentalitou tzv. rozvojovej pomoci chudobným krajinám, či už vychádzala z marxistickej ideológie alebo z nereálnych predstáv bohatých krajín, a láskyplným prístupom k trpiacim ľuďom. Aj pre pomoc krajinám „tretieho sveta“ jestvuje istý poriadok dobier: materiálnym dobrám musí predchádzať láska a spravodlivosť, prijatie chorých, chudobných a núdznych ako rovnocenných ľudských bytostí. Ak nie je dobré ľudské srdce, nestane sa dobrým nič, čo človek robí.