Marek koniar a uhorský pápež
Johanides JánProzaické diela Jána Johanidesa sa navzájom nepodobajú, autor sa nikdy nevracia k postavám, miestam, problémom, ba aj formu volí odlišnú. Vari zato, že tému zo svojho hľadiska vyčerpá.
Jeho prózy spája odvážny, typický rozmach, s akým sú napísané. „Marek koniar a uhorský pápež' skromným dejom zapadá do obdobia Dóžovho povstania. Johanides tu vedie akýsi vlastný dialóg s históriou. Navodí atmosféru, obklopí čitateľa reáliami a potom ho povodí po uliciach miest i po vŕškoch a lúkách, po príbytkoch šľachticov, mníchov, chudákov i po väzenských celách, poukáže na rozmýšľanie a konanie ľudí, odhalí ich obetavosť, dobromyseľnosť, krutosť, zákernosť i fígle. Najviac v detaile, v drobnej scénke, v krátkom dialógu. Niet tu panoramatických historických scén, nerinčia zbrane na bojovom poli a jednako tu tečie krv, vykríkne človek. V románovom dialógu si autor ponechal posledné slovo - vyslovil ho svojím hlboko humánnym postojom k životu, ktorý je ďalším neodmysliteľným spojivom jeho umeleckej tvorby..
