Kráľ Dávid

Toto je príbeh slávneho pastiera oviec Dávida, ktorý vedel šikovne narábať prakom a vďaka tomu sa stal slávnym. Keď zlikvidoval obra Goliáša, ktorého sa všetci obávali, získal si nesmiernu popularitu a dostal sa medzi kráľovských synov.

Svojou krásou a pôvabom si získal priazeň nielen žien, ale aj mužov. Vďaka svojej nežnosti bol všeobecne obľúbený. V tom čase už vypukli rozpory medzi kráľom Šaulom a prorokom Samuelom, ktorý si zaumienil, že Šaula odstráni z trónu. Naivný, prostý Dávid sa veľmi hodil do plánu proroka Samuela, čo ten aj patrične využil. Pastier a básnik bol prinútený zasadnúť na trón. Chcel spievať a milovať, ale ocitol sa v krutých bojoch o moc, na čo nebol pripravený. Jeho pôvab a charizma mu však pomohli všetko prekonať a vládnuť štyridsať rokov. Sme.sk Ukážka z knihy Dávid stál vzpriamený pred ním. Goliáš sa vyrútilna neho, no Dávid sa ani nepohol. Goliáš sa zatváril, že ho chce nabrať na kopiju. Dávid uskočil na bok. Vložil ľavú ruku do kapsy a v pravej držal prak, no protivník ho nevidel: zastal a smial sa z plného hrdla: „Izraeliti, vy ste mi sem poslali gazelu!\\ „Nerev toľko, štvornožec, a radšej pristúp bližšie!\\' zvolal Dávid. Pozrel sa nahor, obloha bola sivá. Goliáš z opovrhnutia alebo preto, aby lepšie videl, otvoril si vizír na prilbe, ktorá sa mu zošuchla nadol, a odhalil si čelo a divé oči. Dávid čakal iba na túto chvíľu. Vložil kameň do praku a v okamihu si okrútil remienky okolo zápästia, pevne ich zovrel medzi palcom a ukazovákom. Goliáš zreval a vrhol sa na Dávida. Ten sa ani nepohol. Prak zašvihal vo vzduchu a odrazu sa otvoril. Dávid začul tlmený úder. Obor zastal v plnom rozbehu, pravá ruka mu ochabla a kopija, ktorú v nej držal, mu vypadla. Goliáš zasiahnutý do čela sa dolu tvárou zrútil na zem. Dávid rýchlo vložil ďalší kameň do praku a opäť ho rozkrútil. Teraz padol na zem štíto-noš, ktorého štít zahrmotal na kamenistej pôde. Krik hrôzy sa zdvihol v tábore Filištíncov. Ešte mocnejší krik zahučal za Dávidovým chrbtom. Neotočil sa však. Pomaly kráčal k porazenému obrovi. Palicou ako s pákou prevalil Goliáša na chrbát. Zodvihol palicu a s nevídanou silou udrel obra po jednom kolene a hneď na to po druhom. To isté urobil aj s jeho rukami a ramenami. Goliáš mal všetky údy dolámané. Výkriky začali byť ohlušujúce. Dávid pohodil hustú hrivu dozadu. Potom sa sklonil nad Goliáša, ktorý chrčal a začal sa hýbať. Bolesť ho priviedla k vedomiu. Márne sa pokúšal chytiť niečo do ruky. Dávid vytrhol meč z pošvy pripnutej na Goliášovom boku, obidvoma rukami ho zodvihol do výšky a jediným seknutím mu odťal obrovskú hlavu. Prúd horúcejkrvi vystrekol z krku a Dávid odskočil, aby mu nepofŕka-la nohy. Ústa na odťatej hlave sa v poslednom kŕči pootvorili. Krik Filištíncov utíchol, lebo sa dali na útek. Dávid čakal opretý o meč, ktorý vrazil do zeme. Keď sa zem napila krvi a preseknuté žilyvyvrhli svoj obsah, naklonil sa k mŕtvole. Najprv rozviazal remienky prilby, ktorú odkopol nohou. Potom chytil Goliášovu hlavu za vlasy, zodvihol ju a ukázal posledným Filištíncom, čo zostali v tábore omráčení hrôzou.'