Kostnická kronika

Unikátna kniha – stredoveká kronika kostnického mešťana Ulricha Richentala, ktorá rozpráva o jednom z najslávnejších cirkevných koncilov v európskych dejinách – Kostnickom koncile (1414 – 1418). Kronika rozpráva o odstránení rozkolu západnej cirkvi, keď súčasne zastávali úrad traja pápeži, o zvolení nového pápeža, o neslávnom upálení majstra Jána Husa či majstra Hieronyma Pražského, predstavuje všetky najvýznamnejšieho osobnosti vtedajšieho politického a intelektuálneho života, vrátane „nášho“ panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorý bol iniciátorom a dušou celého koncilu.

Ulrich Richental veľmi živým spôsobom opisuje aj každodenný život v meste počas koncilu – a tak sa čitateľ dozvie, čo účastníci koncilu jedli, za aké ceny a čo nakupovali na trhoch, aké boli ceny v stredovekých hostincoch, ako sa ľudia zabávali, ako trávili sviatky, slávili slávnosti, koľko prostitútok sa staralo o rozptýlenie návštevníkov mesta. Kronika má obrovský význam aj z hľadiska slovenských dejín. Je to totiž prvý autentický prameň zahraničnej proveniencie, ktorý označuje územie Slovenska a chápe ho ako osobitnú časť Uhorského kráľovstva. Jednoznačne tak vyvracia názor, že Slovensko a Slováci v stredoveku nejestvovali, že označenie pre Slovensko sa po prvý raz objavuje až v 16. storočí. Richental v súvislosti s niektorými aristokratmi z Uhorského kráľovstva spomína, že prichádzajú zo „slovenských krajov“ medzi Moravou a Poľskom, čím podáva jednoznačný dôkaz o tom, že územie Slovenska si aj v rámci Uhorského kráľovstva udržalo od čias Nitrianskeho kniežatstva povedomie osobitnej krajiny. Kritická edícia Richentalovej Kroniky má troch autorov: zo stredovekej nemčiny ju preložila germanistka Mária Papsonová, kritickým aparátom a úvodnými štúdiami ju vybavili významný český historik, profesor František Šmahel a slovenská historička Daniela Dvořáková. Kniha vyjde vo výpravnom farebnom prevedení, takže čitateľ bude mať k dispozícii aj prekrásne stredoveké ilustrácie z inkunábuly (prvotlače) Kostnickej kroniky, ktorá sa zachovala v Bratislave. Práve ilustrácie totiž, azda ešte väčšou mierou ako samotný text, urobili kronikárske dielo Ulricha Richentala nesmrteľným.