Denníky 2.

Výber z Máraiových Denníkov zachytáva podstatnú časť autorovho života – od roku 1943 až takmer po prah jeho smrti, to znamená život v Budapešti, Neapole, New Yorku, Salerne, Palerme, San Diegu a na iných miestach. Tak ako v celom literárnom diele, aj v Denníkoch sa presadzuje Máraiova nostalgia za meštianstvom ako postojom i spôsobom života, z týchto pozícií stoicky a kriticky glosuje súčasné udalosti.

Originálne, strohé pozorovania vyjadrené prísnym a presným jazykom svedčia o osobnosti presahujúcej dobové i lokálne súvislosti. Význam maďarského spisovateľa, košického rodáka Sándora Máraiho (1900-1989) už dávno prerástol hranice maďarskej literatúry. Dnes sa jeho diela už bežne prekladajú do veľkých svetových jazykov a v západnej Európe sa predávajú v státisícových nákladoch. Hlboké sklamanie zo spoločenského vývoja vo východnej Európe po druhej svetovej vojne a presvedčenie, že v „násilníckych režimoch“ nastane okamih, keď „robotník ducha“ už „faktom svojej prítomnosti odobruje násilie“, rozhodli, že Márai v roku 1948 definitívne opustil Maďarsko. Tým však na dlhé štyri desaťročia zmizol aj z maďarskej literatúry. Pokrátkom pobyte v západnej Európe (Švajčiarsko, Taliansko) sa usadil v USA. Písal po maďarsky, maďarčinu považoval za jediný vlastný priestor. Po smrti bratov, manželky, s ktorou žil od roku 1923, aj adoptívneho syna Márai svoj život Sándor Márai v emigrácii dobrovoľne ukončil vo februári 1989.