Ženy diktátorov

Ôsmi veľkí diktátori 20. storočia – od Lenina cez Hitlera či Bokassu po Salazara – zapojili do svojej mocenskej hry ženy.Aké to malo dôsledky? Tie ženy mali mená Inessa, Clara, Naďa, Magda, Felismina, Ťiang Čching, Elena či Catherine. Čítať ďalej ↓

Oni sa volali Lenin, Mussolini, Stalin, Hitler, Salazar, Mao, Ceauşescu a Bokassa. Či už to boli ľahké ženy alebo meštiacke intelektuálky, krátke romániky alebo vášnivé lásky, neodmysliteľne patrili k životu diktátorov. Niekedy ich znásilňovali, inokedy rozmaznávali, ale vždy sa ne obracali. Tie ženy v rôznom postavení – v postavení manželiek, družiek, mileniek, radkýň či obdivovateliek – spájalo to, že súčasne víťazili a boli podvádzané, obetované. Vo svojich krutých mužoch a násilníckych tyranoch utvrdzovali presvedčenie, že sú krásni, charizmatickí a všemocní. Sexualita je jednou z hybných síl absolútnej moci, preto samovládcovia potrebovali zapojiť ženy do napĺňania svojho mocenského programu. Tie dokonca niekedy z pozadia aj vládli pod ochranou svojho Pygmalióna, ktorého sprevádzali aj v smrti. Diane Ducretová podrobne hovorí o stretnutiach, o zvodcovskej taktike, o ľúbostných vzťahoch, o ovplyvňovaní politiky a o pestrých osudoch žien, ktoré skrížili diktátorom cestu a prešli ich posteľou. Z francúzskeho originálu Femmes de Dictateur (Perrin, Paris 2011) preložili Martin Brtko (Úvod, kapitoly 1 – 6) a Oľga Hirnerová (kapitoly 7, 8).