V tieni badyanu

Jedného dňa skoro ráno otec sedemročnej Rámí prinesie domov správu o občianskej vojne a utečencoch v uliciach Phnom Penha. Svet kráľovských privilégií, v ktorých rodina žila, zmetie revolučný chaos a nútená evakuácia. Čítať ďalej ↓

Počas nasledujúcich štyroch rokov, keď režim Červených Khmérov drasticky oberá obyvateľov krajiny o každý náznak slobody, individuality a citových väzieb, si Rámí starostlivo uchováva v srdci posledný čriepok strateného detstva – mýty, legendy a básne, ktoré jej rozprával otec. V ovzduší systematického násilia, kde sa pamäť pokladá za škodlivú a za dôvod na popravu, Rámí nachádza v sebe silu bojovať o prežitie. Aj vďaka tejto knihe svet nezabudne na zverstvá Červených Khmérov, ktorí v Kambodži v rokoch 1975 až 1979 pripravili o život takmer dva milióny ľudí. Rozprávanie Vaddey Ratnerovej potvrdzuje, že príbehy pomáhajú človeku zrazenému na zem vstať, prekonať utrpenie, krutosť či straty a poskytujú mu dôvod a silu žiť ďalej. Z anglického originálu In the Shadow of the Banyan (Simon & Schuster, New York 2012) preložila Zdenka Buntová. Ukážka z textu Kráľovská babička, ktorú zjavne zaujímal len budúci život, na mňa neprítomne pozrela. Všetko, čo sa týkalo toho terajšieho, bolo pre ňu vzduch. Možno ani nevie, že je vojna, pomyslela som si. „Ľudia bojujú…“ „Áno, ja viem,“ zamrmlala. „A tí, čo to prežijú, sa pomestia pod jediný banyan…“ „Čo?“ vyvalila som oči. Kráľovská babička vyzerala ako prízrak a dosť často tak aj rozprávala, v akýchsi tajomných hádankách. „Výbuchy,“ dobiedzala som. „Ty to nepočuješ? Možno ju zabila bomba…“ Vtom som si spomenula, čo mi často opakovala mliečna mama, a zháčila som sa: Sedemkrát otoč jazykom, než niečo vypustíš z úst. Tak budeš mať čas porozmýšľať, či to naozaj chceš povedať. Rýchlo som sedemkrát otočila jazyk, ale nebola som si istá, či sa to ráta, keď som to už povedala. „Zostane nás málo a tí, čo to prežijú, sa pomestia pod jeden banyan,“ znova zamrmlala kráľovská babička. Raz nepochopím, prečo ľudia, ktorí to nemajú v hlave v poriadku, pociťujú potrebu dookola opakovať, čo už raz povedali. „Budú boje… Jediné bezpečné miesto je tu pod banyanom.“