Film.sk 2/2024

„Nápad založiť filmový časopis venovaný slovenskej kinematografii vznikol v čase, keď sa stal generálnym riaditeľom SFÚ Peter Dubecký. Jedným z jeho manažérskych rozhodnutí bolo začať vydávať programovú skladačku, ktorá by informovala o filmoch z archívu SFÚ, premietaných vo vtedajšej študijnej kinosále SFÚ v Charlie centre (dnes Kino Lumiere). Vtedy sme si uvedomili, že by bolo dobré informovať nielen o filmoch z nášho archívu, ale aj o novovznikajúcich domácich filmoch, hoci ich vtedy nebolo veľa, o filmových podujatiach, filmovom školstve a o celom audiovizuálnom prostredí,“ hovorí v téme čísla zakladajúca šéfredaktorka Film.sk Simona Nôtová.

Náš časopis tento rok oslavuje 25 rokov od svojho založenia. Je to dlhé obdobie, počas ktorého sa výrazne zmenila nielen podoba Film.sk, ale aj podoba slovenskej kinematografie. O tom, akými premenami za štvrťstoročie časopis prešiel, ako sa v ňom zrkadlil stav slovenskej kinematografie, aj o tom, aká budúcnosť Film.sk čaká, keď od leta prestane vychádzať v tlačenej podobe a bude dostupný len online na novej internetovej stránke, sa dočítate v texte Márie Ferenčuhovej.

Recenzií, v ktorých film dostane plný počet bodov, nemávame až tak veľa. V tomto čísle nájdete hneď tri. Päť „hviezdičiek“ získali dokument Jara Vojteka Tretí koniec palice, nový animovaný film Hajaa Mijazakiho Chlapec a volavkaa víťazný film festivalu v Karlových Varoch, dráma Blažine lekcie bulharského filmára Stephana Komandareva. Okrem toho recenzujeme aj historickú kostýmovú drámu Bastard režiséra Nikolaja Arcela ocenenú tromi Európskymi filmovými cenami, novinku Jessiky Hausner Club Zero a jej krátky animovaný predfilm Volám sa Edgar a mám kravu v réžii Filipa Diviaka, taliansku komédiu Prvý deň môjho života režiséra Paola Genoveseho a dve domáce česko-slovenské, resp. slovensko-české komédie Lieta v tom a Jedeme na teambuilding. Medzi novinkami potom predstavujeme samostatný režijný debut Rudolfa Biermanna Vojna policajtov aj koprodukčnú drámu Tancuj Matylda. Tretia februárová domáca novinka, česko-slovenský dokument Marty Kovářovej Svet podľa môjho tatka, ktorá hovorí o túžbe zachrániť planétu a o vzťahu otca s dcérou, sa nám do čísla nevošla, lebo do plánu premiér pribudla tesne pred našou uzávierkou. Podobne je to s komédiou Franta mimozemšťan s 10-percentným slovenským podielom.
V čísle nájdete aj šesť filmových profilov, tradičnú februárovú prílohu Filmové festivaly a prehliadky v roku 2024 a takisto rozhovor s kameramanom, fotografom a režisérom Martinom Kollarom, v ktorom rozpráva o svojom novom filme Here. „Tento film sa nakrúcal počas rokov 2019 – 2023. Svet vybuchoval všetkými možnými spôsobmi a krízami, takže nechtiac to bol asi najlepší čas pre vznik takéhoto filmu. Málokedy to býva takéto besné,“ prezrádza Kollar. „Robili sme ho ako hlinenú sochu, pridávali sme hmotu a pokiaľ nám to držalo, tak sme sa tešili, a keď sa nám to celé zrútilo, tak sme ďalej na ten kýpeť, už poučení, nalepili zase niečo ďalšie,“ dodáva. šéfredaktor Matúš Kvasnička