Film.sk 5/2022

Vážení čitatelia, jar, ktorá sa len nedávno začala už nielen astronomicky, je pre väčšinu ľudí tým najkrajším a najoptimistickejším ročným obdobím. Ako sa však v posledných rokoch stalo nepríjemnou tradíciou, aj tentoraz sa, žiaľ, nesie v znamení veľmi rozporuplných pocitov.

Na jednej strane sú to radosť a povznesená nálada z pomyselného znovuzrodenia – nielen prírody reštartovanej v nekonečnom kozmologickom cykle, ale aj kultúry a života bez donedávna ešte potrebných opatrení a obmedzení, na strane druhej opäť frustrácia, úzkosť, prípadne hnev. V minulosti bola ich príčinou pandémia, aktuálne zaujala jej pozíciu vojna na susednej Ukrajine. Obrazy hrôzy, s akými sme dennodenne konfrontovaní, ešte zintenzívňuje bezprostredná prítomnosť utečencov, ktorých vojna pripravila takmer o všetko: o predchádzajúci pokojný život, o domov, prácu či štúdium, o existenciu v kultúrnom a sociálnom prostredí, s ktorým sa každý cíti prirodzene spätý a vnútorne spriaznený. Aj napriek istej emocionálnej otupenosti, ktorá je nevyhnutným dôsledkom sústavných atakov mediálnej reality na bezbranné ľudské vedomie, to aspoň väčšinu z nás nenecháva ľahostajných. Spontánna empatia, jeden zo základných pilierov idey moderného humanizmu, aktivizuje prejavy solidarity, no najmä rozmanité formy priamej či nepriamej pomoci – niekto pomáha finančne, iný poskytne ubytovanie, ďalší sa zapojí do činnosti početných humanitárnych organizácií. Ani časopis Film.sk neostáva stranou. Po aprílovom čísle venuje ukrajinskej kríze priestor aj v tomto májovom. A plánuje to robiť aj naďalej. Dovtedy, kým ten skrz-naskrz šialený konflikt, zdravým rozumom nepochopiteľný, nedospeje ku koncu. K takému, v aký všetci – čo sme si ten zdravý rozum navzdory všetkému ešte zachovali – pevne dúfame. Maroš Brázda, zastupujúci šéfredaktor