Film.sk 3/2022

„Režim netrval na starej epistéme 50. rokov, nevynucoval si manifestačný súhlas podľa hesla ,kto nie je s nami, je proti nám‘. Nahradil ho novým – ,kto nie je proti nám, je s nami‘ a domáhal sa iba zrieknutia verejného vyjadrovania nesúhlasu,“ hovorí v rozhovore tohto čísla o normalizácii nielen v kultúre scenárista Leo Štefankovič, ktorý koncom marca oslávi 75 rokov. Len pár dní po vzniku tohto rozhovoru sa Slovensko aj celá Európa ocitli v situácii, keď musia reagovať na útok riadený mocnými mužmi z Kremľa na územie suverénneho štátu – Ukrajiny.

Veľká väčšina z nás cíti potrebu odsúdiť násilie, pomôcť ľuďom na úteku, ale aj tým, čo sú odhodlaní brániť svoju krajinu do posledného dychu. Zároveň asi všetci vnímame nutnosť čo najskôr ostrý konflikt utlmiť. Jasný postoj – aspoň pokiaľ ide o hlasné a verejné odmietnutie násilia – začal byť takmer samozrejmosťou. Boli však obdobia, a vôbec nie pradávno, keď to tak nebolo. Na marec sme si už dlhšie pripravovali tému o zastúpení žien v slovenskej kinematografii. V situácii, keď sa len pár desiatok ci stoviek kilometrov od našich domovov bombardujú mestá susedného štátu, keď jeho územím prúdia státisíce ľudí hľadajúcich bezpečie a keď sa naša spoločnosť – opäť raz – pod vplyvom šoku o kúsok viac zomkla a vytvorila vlnu solidarity, sa téma zastúpenia žien v slovenskom filme môže zdať celkom postranná... Vojna nemá ženskú tvár, hovorí titul knihy bieloruskej spisovateľky a novinárky, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič. Napokon, aj ruský prezident je muž, ktorý sa celé roky obklopuje výhradne mužmi potvrdzujúcimi jeho názory. Dokonca i mobilizácia, ktorú vo štvrtok 24. februára vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij, sa týka primárne mužov. Lenže tak ako tvoria knihu Svetlany Alexijevič práve svedectvá žien, čo bojovali v druhej svetovej vojne, aj do obrany Ukrajiny a najmä do pomoci civilistom sa zapája obrovské množstvo žien, či už priamo z Ukrajiny, zo Slovenska, alebo odinakiaľ. Ich pohlaď je rovnako cenný ako mužský – možno práve tým, že je iný ako mužský. Dôkazom je napríklad aj svedectvo o vojne z civilnej perspektívy, aké pred niekoľkými rokmi priniesol skvelý dokumentárny film Pre Samu (2019), ktorý v bombardovanom Aleppe nakrútila sýrska režisérka Waad Al-Kateab. Bez ohľadu na to, ako sa bude vojnový konflikt na Ukrajine v najbližších dňoch vyvíjať, na Slovensku s najväčšou pravdepodobnosťou čoskoro spoznáme nových držiteľov filmových cien Slnko v sieti. Podľa zverejnených nominácií v nich majú ženy isté len ceny za herecké úlohy a za kostýmy. Horúcim kandidátom na niektorú z cien v hlavných kategóriách (najlepší film, réžia, kamera, scenár) je nepochybne slovensko-ukrajinská koprodukcia Cenzorka, ktorá mala takmer výlučne mužský štáb. No aj bez sošiek pre víťazov budú slovenské filmárky stále tu. Budú nám rozprávať o traume z pôrodu, o osude planéty, o osamelosti v meste a skôr či neskôr určite aj o vojne a jej dôsledkoch. Mária Ferenčuhová