Miro Cipár - knihy, kresby, ilustrácie

Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 vo Vysokej nad Kysucou. Dva roky študoval na Vyššej škole pedagogickej v Bratislave a potom na Vysokej škole výtvarných umení (1955-1961) u profesorov Vincenta Hložníka, Dezidera Millyho a Petra Matejku.

Od roku 1961 až dodnes pôsobí ako umelec, grafický dizajnér a ilustrátor na voľnej nohe. V šesťdesiatych rokoch bol jedným zo zakladateľov Clubu grafikov a spoluzakladateľom Bienále ilustrácií Bratislava. V rokoch 1971-1972 pracoval ako pedagóg na Children's Book Institute v New Delhi v Indii a v roku 1985 viedol ilustrátorský workshop na Srí Lanke. V roku 1989 sa stal členom koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu a bol jedným z hlavných protagonistov Nežnej revolúcie. Patrí k jedným z najvšestrannejších slovenských výtvarných umelcov - okrem knižnej ilustrácie sa venuje aj kaligrafii, typografii, tvorbe značiek a piktogramov, voľnej grafike, maliarstvu a sochárstvu. Od roku 1979 je nositeľom ceny Ľudovíta Fullu a od roku 2001 nositeľom radu Ľudovíta Štúra I. triedy. Počas svojho profesionálneho pôsobenia získal mnoho ocenení hlavne za svoju ilustrátorskú tvorbu (čestné uznania zo súťaže Najkrajšia kniha Československa, medaily na International Buchkunst Ausstellung v Lipsku, cenu Zlatý orol na Festivale knižného dizajnu v Nice, Zlaté plakety na Bienále ilustrácií, Cenu Pavla Straussa atď.), mal desiatky samostatných výstav a bolo o ňom vydaných niekoľko obrazových monografií. Knižná ilustrácia patrí k jedným z hlavných pilierov Cipárovo diela. Výtvarne sa podieľal na celom rade knižných titulov z rôznych oblastí - literatúra a časopisy pre deti a mládež, poézia pre dospelých, beletria, historické štúdie alebo literatúra faktu. Ilustrácie vytvára s humorom a nadsádzkou, výtvarný štýl a techniky obmieňa v závislosti od konkrétnej zákazky, experimentuje, no napriek tomu nestráca svoj vlastný výraz. Základ, na ktorom stavia, je kresba a čiara je jeho hlavný vyjadrovací prostriedok. Používa ju nielen ako obrysovú linku, ale ju aj drotárskym spôsobom modeluje a vytvára daný predmet alebo figúru. V detskej ilustrácii jednotlivé predmety štylizuje, skladá ich tvarovo, farebne aj kompozične do ucelených na seba nadväzujúcich obrazov stupňujúcich dejovosť. Nezaoberá sa priestorom ani perspektívou, má sklon ponímať danú kresbu skôr ako symbol a piktografický znak. Už v päťdesiatych rokoch minulého storočia počas svojich študentských čias vytvoril Miroslav Cipár svoje prvé ilustrácie pre vydavateľstvo Mladé letá (knihy Ceruzky a góly, Rysavá jalovica, Príde dedo Mráz či Veselý telefón) a tiež pre detské časopisy Zornička, Včielka a Slniečko. Už v tomto ranom diele sa uňho prejavovali sklony k experimentovaniu. Ilustrácie tvoril dvojakým spôsobom – buď nakreslil obrysovú linku, ktorú dopĺňal ľahkou gvašovou farbou alebo vystrihoval jednoduché tvary z papiera, ktoré na seba lepil. Okrem samotnej kresby sa pohrával aj písmom a typografiou a vytváral svoje vlastné ručne maľované a vystrihované nápisy. Po skončení štúdia v šesťdesiatych rokoch pokračoval s ilustrovaním a svoj štýl naďalej rozvíjal (napr. knihy Slávna ľavačka a Černoško Gnugu). V sedemdesiatych rokoch vyšli jeho najvýznamnejšie ilustrátorské diela ako Zlatá brána či Gargantua a Pantagruel. Gargantuu a Pantagruela tvoril takmer dva roky a výsledkom bolo brilantné zvládnutie práce s drôtenou čiarou. Okrem detskej ilustrácie sa Miroslav Cipár v tomto období vo veľkom venoval aj výtvarnej úprave kníh pre dospelých. Najznámejšou prácou sú najmä kaligrafické realizácie pre edíciu Pamäti a dokumenty vydavateľstva Tatran zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Po Nežnej revolúcii Cipár aktívne pokračoval vo svojej výtvarnej, ilustrátorskej a aj spoločenskej a publikačnej činnosti.