Otcovi som odpustila

Fascinujúci príbeh ženy väznenej s päťročnou dcérkou v Iráne jej manželom, rozpovedaný v knihe Bez dcéry neodídem, pred rokmi obletel celý svet. No až teraz, po smrti otca, odhaľuje dnes už dospelá Mahtob, ako jej osemnásť mesiacov nedobrovoľného zajatia v moslimskej krajine kruto poznačilo celý život.

Ani po návrate do Spojených štátov nenachádzajú s matkou vytúžený pokoj – každá chápe vymodlenú slobodou inak. Zakríknuté dieťa ťažko znáša obrovskú publicitu, posmech spolužiakov i zákernú chorobu, s ktorou bojuje doteraz. Minulosť ju prenasleduje na každom kroku. Ale najväčšiu hrozbu stále predstavuje ich otec. Obeženy žijú v neustálom strachu, že jedného dňa ich nájde a do bodky splní všetky svoje vyhrážky. Z anglického originálu The Needful Threads. A daughter’Mamoir preložil Otakar Kořínek. Ukážka z textu Je ťažké odhadnúť, kedy mám niekomu povedať o svojej minulosti. Ak čakám pridlho, ľudia sa cítia oklamaní, podvedení. Nie je to vec, ktorú človek vyhŕkne pri prvom podaní ruky. „Ahoj, som Mahtob. Otec nás s mamou väznil osemnásť mesiacov v Iráne, kým sa nám napokon s pomocou pašerákov drog podarilo ujsť cez hory do Turecka.“ Alebo: „Ahoj, som Mahtob. Moje detstvo je témou knihy nominovanej na Pulitzerovu cenu, ktorá vyšla po celom svete, natočili podľa nej film a parodovali ju v televíznej show Saturday Night Live.“ Alebo dokonca: „Ahoj, som Mahtob. Pretože sa mama bála, že ma otec unesie, založila organizáciu, ktorá pomohla zachrániť sedemdesiatosem detí, obetí medzinárodných únosov rodičmi.“ Nešlo o to, že by som sa za svoju minulosť hanbila alebo nechcela o nej hovoriť. Išlo len o to, vystihnúť správnu chvíľu, aby som sa o ňu podelila.