Film.sk 2/2020

Vnímal som, že slovenský film prestáva existovať. Mrzelo ma aj to, že táto situácia akoby neprekážala slovenským divákom,“ spomína Milan Lasica v rozhovore na obdobie po roku 1989, keď to istý čas so slovenským filmom vyzeralo naozaj biedne.

Odvtedy sa veľa zmenilo. Slovenský film sa nielen podarilo prebrať z kómy, ale ožil aj divácky záujem oň. Po prvých rokoch nového tisícročia, keď sa pomaly na prstoch jednej ruky dali spočítať filmy, ktoré do kín pritiahli viac než 10-tisíc divákov, a väčšinu z najnavštevovanejších domácich filmov v rebríčku top 10 v ére samostatnosti nevidelo v kine ani 100-tisíc ľudí, sa slovenský film začal spamätávať z „privatizácie“ Koliby. Zmenil sa systém podpory, vznikol Audiovizuálny fond... Najskôr začali pribúdať filmy, neskôr aj diváci. Veľké zmeny v kinematografii priniesol aj nástup digitálnych technológií. Týka sa to nielen výroby filmov, ale aj ich šírenia. Pamätám si, ako som niekedy v polovici 80. rokov fascinovaný počúval otca, keď mne a sestre po návrate z pracovnej cesty v Prahe opisoval princíp videoprehrávača, ktorý tam videl. Ako malý chlapec som si predstavoval prístroj, do ktorého sa vloží audiokazeta a vďaka nemu ožije na televíznej obrazovke napríklad Peter Nagy. Bude spievať Mne sa neschováš a namiesto na obale kazety bude svojím „laserovým“ lúčom rozčechrávať žalúzie „naživo“ v televízii. Predstava videa, akéhosi privolávača živých ľudí do televízora, bola vtedy pre mňa niečím z kategórie sci-fi. Ktovie, z akej kategórie by bol internet a online sledovanie filmov. Keď v roku 1986 otvorili na Slovensku prvú videopožičovňu, na kazetách ponúkala 41 programov. O čosi neskôr bolo už požičovní 18 a mali v ponuke vyše 200 titulov. Tento mesiac štartuje slovenská verzia portálu DAFilms s katalógom so zhruba 250 titulmi. Ďalšie budú pribúdať a používatelia slovenskej verzie majú prístup aj k českému a medzinárodnému katalógu s približne 1 900 titulmi. Tomu, v čom sa regionálne verzie portálu líšia, sa venujeme v téme čísla. Do kategórie sci-fi či fantazmagórií patrila po revolúcii dlho aj predstava, že by slovenské filmy počas roka pritiahli do kín vyše milióna divákov. Nielen vlani sa to podarilo – viac sa dočítate v texte Mira Ulmana a v súvisiacich tabuľkách venovaných minuloročnej distribúcii slovenských filmov. Prvý miliónový v ére samostatnosti bol rok 2017. Na tomto čísle sa vtedy návštevnosťou podieľali viaceré filmy. Jedným z nich bol Únos Mariany Čengel Solčanskej, ktorá vo februári prichádza do kín s ďalším politickým filmom, Sviňou. „Ak máte divácky úspech, ešte to neznamená, že ste nakrútili dobrý film. Ba obávam sa, že často to práve ukazuje, že to dobrý film nie je,“ tvrdí v rozhovore pre Film.sk režisérka. Ak film otvorí alebo, naopak, pomôže uzavrieť nejakú tému, nie je to málo. V krajine, kde ešte nedávno domáci film prestával existovať, však nie je málo ani to, ak si naň divák kúpi lístok do kina. Matúš Kvasnička, šéfredaktor