Takmer desať, ba aj viac miliónov...

Takmer desať, ba aj viac miliónov...

Ferko Rudolf

'Rudolf Ferko patril medzi najúspešnejších tvorcov spravodajských filmov, týždenníkov. Počas svojho pôsobenia v Spravodajskom filme pochodil kus sveta, je bystrým pozorovateľom.

Okrem málo známych faktov, napríklad ako sa menili šéfredaktori a ako ovplyvňovali filmovú tvorbu, spomína Ferko na nakrúcanie niektorých svojich filmov. Medzi najzaujímavejšie a neznáme patria okolnosti okolo nakrúcania Polyekránu Bratislava hrad I–V (s. 131). Ferko priznáva aj „klamstvá“, napríklad ako na Slovensku nakrútil scény z Kazachstanu, Číny, Sahary, Tunisu, Egypta atp. (s. 214). Až jedna štvrtina textu sú jeho cestopisné poznámky zo zahraničných ciest od Afriky po Mongolsko. Autor Rudolf Ferko vo svojej filmografii (s. 247 – 251) píše, že nasnímal 700 – 1000 šotov a filmov. Uvádza Týždne vo filme len od roku 1973 a tvrdí, že v SFÚ nie je možné zistiť autorstvo tvorcov žurnálov. Ale SFÚ vydal štvorzväzkovú publikáciu Spravodajský film na Slovensku 1945 – 1960, kde sa jeho meno uvádza dokonca 62-krát a SFÚ vlastní výrobné listy všetkých Týždňov vo filme. Pokiaľ boli uvedené na programovom letáčiku mená tvorcov, je kameraman identifikovateľný. Nevýhodou publikácie Takmer desať, ba aj viac miliónov... je skutočnosť, že neobsahuje register mien a filmov a tak čitateľovi nezostáva nič iné, len robiť si poznámky, aby pri hľadaní akýchkoľvek faktov nemusel prelistovať celú knihu. Kniha nemá uvedené ani meno jazykového korektora, takže čitateľ objavuje rôzne preklepové chyby. Neuvádza ani meno odborného redaktora – pokiaľ ním nie je režisér Eduard Grečner, ktorý sa čitateľom prihovára z vnútornej strany obálky – čo predpokladá, že kniha obsahuje aj nepresné údaje, ako napríklad nasledovné fakty – Školfilm bol založený v roku 1940, nie v roku 1941 (s. 7), o Jánošíkovi neboli nakrútené len tri filmy, ale viac (s. 7), prvý Lumiérov trik je z roku 1898, niez roku 1989 (s. 214) a polemizovať možno aj s tvrdením, že Siakeľ nakrútil slovenskú a Horlivý americkú verziu filmu Jánošík z roku 1921 (s. 7). Publikácii chýba tiež rok vydania, čo môže spôsobiť problémy zasa bibliografom. Autor má však pravdu, že Spravodajskému filmu v knihe Dejiny slovenskej kinematografie je venovaná minimálna pozornosť, hoci na Slovensku bola nakrútená najmenej polovica – približne päťtisíc jednotiek slovenských krátkych filmov. Napriek všetkým výhradám je kniha Takmer desať, ba aj viac miliónov Rudolfa Ferka veľkým prínosom pri mapovaní bielych miest slovenskej kinematografie.' Štefan Vraštiak

Vydavateľ Grafias Multimedia
Počet strán 259
Rok vydania 2010
Jazyk Slovenčina
Väzba Tvrdá väzba / Hardback
EAN 9788096908844
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/57766/takmer-desat-ba-aj-viac-milionov
Okrem málo známych faktov, napríklad ako sa menili šéfredaktori a ako ovplyvňovali filmovú tvorbu, spomína Ferko na nakrúcanie niektorých svojich filmov. Medzi najzaujímavejšie a neznáme patria okolnosti okolo nakrúcania Polyekránu Bratislava hrad I–V (s. 131). Ferko priznáva aj „klamstvá“, napríklad ako na Slovensku nakrútil scény z Kazachstanu, Číny, Sahary, Tunisu, Egypta atp. (s. 214). Až jedna štvrtina textu sú jeho cestopisné poznámky zo zahraničných ciest od Afriky po Mongolsko. Autor Rudolf Ferko vo svojej filmografii (s. 247 – 251) píše, že nasnímal 700 – 1000 šotov a filmov. Uvádza Týždne vo filme len od roku 1973 a tvrdí, že v SFÚ nie je možné zistiť autorstvo tvorcov žurnálov. Ale SFÚ vydal štvorzväzkovú publikáciu Spravodajský film na Slovensku 1945 – 1960, kde sa jeho meno uvádza dokonca 62-krát a SFÚ vlastní výrobné listy všetkých Týždňov vo filme. Pokiaľ boli uvedené na programovom letáčiku mená tvorcov, je kameraman identifikovateľný. Nevýhodou publikácie Takmer desať, ba aj viac miliónov... je skutočnosť, že neobsahuje register mien a filmov a tak čitateľovi nezostáva nič iné, len robiť si poznámky, aby pri hľadaní akýchkoľvek faktov nemusel prelistovať celú knihu. Kniha nemá uvedené ani meno jazykového korektora, takže čitateľ objavuje rôzne preklepové chyby. Neuvádza ani meno odborného redaktora – pokiaľ ním nie je režisér Eduard Grečner, ktorý sa čitateľom prihovára z vnútornej strany obálky – čo predpokladá, že kniha obsahuje aj nepresné údaje, ako napríklad nasledovné fakty – Školfilm bol založený v roku 1940, nie v roku 1941 (s. 7), o Jánošíkovi neboli nakrútené len tri filmy, ale viac (s. 7), prvý Lumiérov trik je z roku 1898, niez roku 1989 (s. 214) a polemizovať možno aj s tvrdením, že Siakeľ nakrútil slovenskú a Horlivý americkú verziu filmu Jánošík z roku 1921 (s. 7). Publikácii chýba tiež rok vydania, čo môže spôsobiť problémy zasa bibliografom. Autor má však pravdu, že Spravodajskému filmu v knihe Dejiny slovenskej kinematografie je venovaná minimálna pozornosť, hoci na Slovensku bola nakrútená najmenej polovica – približne päťtisíc jednotiek slovenských krátkych filmov. Napriek všetkým výhradám je kniha Takmer desať, ba aj viac miliónov Rudolfa Ferka veľkým prínosom pri mapovaní bielych miest slovenskej kinematografie.' Štefan Vraštiak

Ďalšie z kategórie film, filmová veda