Bodka. Fejtóny 2003-2006

Cena Dominika Tatarku za rok 2007 Spisovateľmi roka sú Jablonický a Lasica 14. marca 2008 Cenu Dominika Tatarku za rok 2007 získali Jozef Jablonický a Milan Lasica. Slávnostný ceremoniál pri tejto príležitosti sa konal v piatok v Pálffyho paláci v Bratislave.

Jozef Jablonický bol ocenený za knihu Samizdat o disente a Milan Lasica za knihu Bodka. Publikácia Jozefa Jablonického je v čase súčasnej pseudohistorizácie poctou základnej historickej práci, zhrnutej do troch zväzkov štúdií, článkov, záznamov a písomností. Kniha fejtónov Milana Lasicu tvorí nateraz posledný článok v reťazci Lasicovho ironicko-komického pohľadu na spoločenský a politický život na Slovensku po roku 1989 a zároveň je ocenením významu značky L+S, ktorá nás smiechom učila nebáť sa. Udelenie cien oznámil predseda poroty a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Zajac. Osobitnou cenou boli obrazy Rudolfa Filu, držiteľa Ceny za rok 2003. Laudatio predniesol minuloročný držiteľ Ceny Kornel Földvári. Súčasťou programu boli džezové improvizácie v podaní Mikuláša Škutu. Cena Dominika Tatarku je považovaná za najprestížnejšie slovenské literárne ocenenie a je určená autorovi za výnimočné dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Cena sa udeľuje od roku 1995, vždy za knihu, ktorá vyšla v predchádzajúcom roku. Porota má sedem stálych členov: Dana Kršáková, Vladimír Petrík, Daniel Fischer, Martin Porubjak, Martin M. Šimečka, Ján Králik, Peter Zajac. Ďalším členom tohtoročnej poroty, ktorým je každoročne predchádzajúci nositeľ Tatarkovej ceny, bol Kornel Földvári. Podujatie sa konalo vďaka podpore Fedora Gála a Jána Hacaja. Konzervatívny inštitút udeľuje cenu pomenovanú po významnom slovenskom spisovateľovi od roku 1994. Doterajšími laureátmi sú Milan Hamada (za dielo Sizyfovský údel, 1994), Ivan Kadlečík (Hlavolamy, 1995), Pavel Vilikovský (Krutý strojvodca, 1996), Ivan Štrpka (Bábky kratšie o hlavu, 1997), Pavel Hrúz (Hore pupkom, pupkom sveta, 1998), Ľubomír Lipták (Storočie dlhšie ako sto rokov, 1999) a Dušan Dušek (Pešo do neba, 2000). V roku 2001 získali cenu až traja autori, a to František Mikloško, Gabriela Smolíková, Peter Smolík za Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 - 1989, v roku 2002 Katalin Vadkertyová za Maďarskú otázku v Československu 1945-1948 a Ján Johanides za Nepriestrelnú ženu, nasledoval Rudolf Fila (Cestou, 2003), Stanislav Rakús (Nenapísaný román, 2004) a Tomáš Janovic (Maj ma rád 2005). V roku 2006 cenu porota udelila Kornelovi Földvárimu za knihu O karikatúre. Pravda 16.3.2008 Svedectvo samizdatov a humor fejtónov Druhýkrát v histórii sa porota rozhodla oceniť dve knihy - Samizdat o disente 3 (Záznamy a písomnosti) a Bodka (Fejtóny z rokov 2003 - 2006). Keď sa vlani Kornel Földvári tešil z udelenia Ceny Dominika Tatarku, nezabudol myslieť ani na to, že sa ako čerstvý laureát stane na jeden rok nielen nestálym členom poroty, ale podľa tradície bude čítať svojmu nasledovníkovi laudatio. Iné ako humorné od neho nikto neočakáva, on sám asi najmenej, a tak už vtedy vtipkoval o tom, čo sa stane, ak cenu získa niekto „príliš seriózny“. Stalo sa však to, čo čakal málokto, porota naplnila súčasne jeho prianie aj „obavy“, keď ocenila až dvoch autorov - historika Jozefa Jablonického za knihu Samizdat o disente 3a publicistu a humoristu (pre dnešok ostaňme len pri týchto dvoch profesiách) Milana Lasicu. Autorov, ktorí sú aj ako osobnosti dokonale odlišní, ktorých však, ako povedal Földvári na úvod svojej včerajšej slávnostnej reči, „zároveň spája morálny imperatív obrany slobodného myslenia a ľudskej dôstojnosti“. Zabudnutý muž Ján Mlynárik? Jablonického kniha predkladá výber zo samizdatových záznamov dokumentov, ktoré napísal od polovice 70. rokov až do pádu komunistického režimu. V tom čase bol už nežiaducou osobou, podstupujúcou permanentné