Cestou viery. Iniciatívy evanjelikov v kultúrnych dejinách Slovenska

Kniha Miloša Klátika vychádza z prostredia slovenských evanjelikov, ktoré je autorovi blízke nielen profesionálne, ale aj z hľadiska jeho životného poslania. Azda najdôležitejšími kľúčovými slovami sú v tomto kontexte pojmy „fenomén reformácie“, „evanjelické prostredie“, „evanjelické školstvo“ a „fenomén evanjelickej rodiny“, pričom kvantitatívne sa väčšina textu týka v prvom rade evanjelických osobností a ich kultúrnych iniciatív, ako aj postojov v rozličných historických situáciách.

Kniha je založená na dôkladnom štúdiu faktografického materiáluz dejín evanjelickej cirkvi na Slovensku a jeho presnom spracovaní. Dôsledne sformulované úvodné vymedzenie pojmov vytvára dobré predpoklady na následné úvahy o kultúrnom, spoločenskom, politickom i teologickom aspekte kultúrnej činnosti slovenských evanjelikov vo vzdialenej i bližšej minulosti a na zmysluplné vyhodnotenie ich postavenia v slovenskom národnom a kultúrnom spektre. Miloš Klátik tu ukazuje, že evanjelici sa významným spôsobom podieľali na tvorbe a formovaní slovenskej kultúry, ale v neposlednom rade aj národnej celistvosti a teritoriálnej vymedzenosti existencie slovenského národa. Významné je upozornenie na občas aj zanedbávanú skutočnosť, že už po prvej zákonodarnej synode evanjelikov na území dnešného Slovenska, ktorá sa konala v roku 1610, sa začalo územie Slovenska vnímať ako relatívne presne vymedzená etnická a kultúrna jednotka vtedajšieho Uhorska. Dôležitosti Žilinskej synody aj z tohto hľadiska (z hľadiska dlhodobého formovania zárodkov slovenskej štátnosti) sa dostáva náležitého ocenenia až v súčasnosti, a to aj zásluhou generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Miloša Klátika. Dalimír Hajko