Foucault. Myšlienky

Prostredníctvom tejto publikácie sa slovenskému čitateľovi prvýkrát dostáva do rúk prehľad myšlienok významného francúzskeho excentrického postmoderného mysliteľa Michela Foucaulta. Hlavným cieľom tohto výberu je priblížiť Foucaultove myšlienky širšej verejnosti, čo je založené na predpoklade väčšej príťažlivosti súboru myšlienok než jeho pomerne zložitých a pre laickú verejnosť takmer neznámych diel.

Na druhej strane „Myšlienky“ nedokážu korektne poskytnúť viac než plytkú exkurziu Foucaultovým myslením. Podobajú sa však zlomkom či akýmsi heterogénnym partikularitám, ktoré chápané samostatne tvoria väčšinou obraz novátorského myslenia jedného z postmoderných mysliteľov a taktiež poskytujú určitý pojmový rámec pre pochopenie pomerne širokého spektra súčasných problémov. Taktiež náročnosť niektorých výrokov a rozsah jednotlivých pojmov predpokladápre ich celkové pochopenie u čitateľa aspoň základnú znalosť filozofie. S väčšinou výrokov je však možné pracovať aj na menej odbornej úrovni, pričom je nutné si uvedomiť, že poskytujú „iný“ pohľad než to čo nám sprostredkúvajú učebnice, skriptá a vedecko-náučné publikácie v súčasnosti. Foucaultovou dominantou totiž nebolo ohúriť čitateľa svojou formou, ale skôr popísať vlastnú, je nutné konštatovať že do určitej miery kontroverznú koncepciu myslenia a prístupu k problémom a predovšetkým k originálnemu prepojeniu rôznych metód a disciplín. Mnohí sa ho snažili a snažia radiť k štrukturalistom, čiže ho zjednodušene kategorizovať a následne katalogizovať, také jednoznačné to však ale nie je – sám neustále pracoval práve z dôvodu, že sa tým stával niekým iným... Množstvo výrokov pozostáva z otázok, metafor, ironických poznámok, pomocou ktorých Foucault hľadá ani nie tak konečné riešenie, ale skôr východisko zo situácie súčasného nadhľadu a následného uvedomovania si jeho skreslení. Foucaultove myšlienky nemajú byť v žiadnom prípade „kánonom“ myslenia, ale mali by vzbudiť zvedavosť, vyvolať diskusiu a viesť k spytovaniu predovšetkým funkcie a stability autorít, organizácií či inštitúcií a predovšetkým zmeny vzťahu sebe samému. Takisto u kritiky, ktorá by chcela jeho myšlienky kritizovať či odmietnuť, by nemal absentovať určitý pojmový aparát a predovšetkým vlastné odôvodnené stanovisko, ktorého stabilitu je nutné spytovať práve otázkami, ktoré kladie Foucault.