Básnici za mrežami. Antológia poézie napísanej vo väzení

Generácia básnikov, ktorých básne nájdeme v tejto antológii, naplno „vychutnala" roky uplatňovania krutej stalinskej technológie moci, roky kultu osobnosti a socialistického realizmu. Básne vznikali tajne vo väzniciach a v pracovných táboroch.

Tábory mali pred pevnými väznicami jednu výhodu: v šachtách, v ktorých väzni dobývali uránovú rudu, pracovali aj civilní zamestnanci. Niektorí z nich, riskujúc stratu zamestnania, ba aj zatknutie a súd pre nedovolený kontakt s odsúdeným, pomáhali politickým väzňom, ako sa dalo. Vynášali korešpondenciu, ba - ako sa dočítame - aj básnické zbierky. V pevných väzniciach „sa nepísalo“, hovorí básnik Štefan Sandtner, tam sa básne zapamätávali a v pamäti vyniesli na slobodu. Básnický odkaz týchto básnikov, aj ich životné príbehy sú výraznejším svedectvom o dobe a jej tragike, než odkazy a osudy básnikov, ktorí sa v tom čase vyhrievali na výslní popularity a priazne vtedajších mocných. Autorov týchto textov v roku 1990 občiansky rehabilitovali. Ich básnicke dielo vypĺňa biele miesto na mape slovenskej poézie a potvrdzuje ich účasť v zápase o slobodu. Rudolf Dobiáš