Ako sa rozhodujeme Ako nám neočakávané objavy neurovedy pomáhajú robiť lepšie rozhodnutia

Ako sa rozhoduje ľudská myseľ? A ako sa môžeme rozhodovať lepšie?

Máme sa riadiť intuíciou alebo racionálnou analýzou? Filozofi od čias Platóna vnímajú rozhodovanie ako čisto racionálny alebo emocionálny proces. Ide však o mýtus, ktorý čoraz viac naráža na ostré hrany poznatkov modernej neurovedy. Keď vedci pomocou najmodernejších neurovedeckých prostriedkov otvorili čiernu skrinku ľudskej mysle, zistili, že myseľ pracuje ako výsledok spolupráce rozumu a emócií, pričom obe tieto zložky mozgu sú nevyhnutné pre prirodzené fungovanie človeka. Uprednostnenie jednej pred druhou vedie k horším výsledkom, ako sme si pôvodne mysleli. Myslíme si, že keď si ideme kúpiť dom, racionálne zváženie všetkých premenných povedie k lepšiemu a rozumnejšiemu výsledku. Výskumy však ukázali, že naše emocionálne podvedomie pozná správnu odpoveď skôr, ako časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za racionálne vyhodnotenie. Neurologické, behaviorálne a psychologické výskumy potvrdili, že racionalita ľudského správania je dlhodobo preceňovaný jav. Lehrer píše: Predpoklad o racionálnom ľudskom správaní má len jeden háčik je chybný. S tým, ako mozog funguje, nemá nič spoločné. Jonah Lehrer vo svojej knihe analyzuje faktory a mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za naše rozhodovanie. Dozvieme sa napríklad, prečo príliš veľa rozmýšľania viac škodí ako prospieva, prečo by sme mali počúvať intuíciu, akú funkciu v procese rozhodovania zohráva dopamín, prečo by sme sa mali vyhýbať veľkému množstvu informácií, či ako súvisí morálka s našou emocionalitou.